BRATISLAVA. Keď sa animovaný film vydarí, dokáže evokovať základné ľudské otázky. Môže zrozumiteľne rozprávať o hľadaní a (ne)nachádzaní miesta vo svete, o zmysle života aj o zmierovaní sa s ním, o dospievaní, dozrievaní.
Jeden taký práve prichádza do našich kín, volá sa Červená korytnačka.
Režisér Michaël Dudok de Wit v ňom nepopiera svoj obdiv k čínskej i japonskej kultúre, akvarelom, tušom a kaligrafii, ale aj k filozofiám.
Aj slávny japonský filmár mal oň záujem
Holandský výtvarník a ilustrátor pôsobí v Holandsku. V roku 1992 debutoval trojminútovým animovaným filmom Tom Sweep, metaforou o márnom, no odhodlanom boji zametača proti nečistote. Jeho druhá snímka Vrabec a ryba dostala cenu César za najlepší francúzsky animovaný film a nominovali ju na Oscara.
(zdroj: ASFK)
(zdroj: ASFK)Toho potom de Wit získal až v roku 2001 za svoj tretí krátky kreslený film Father and Daughter. Slávny japonský animátor Hayao Miyazaki sa na de Wita obrátil so žiadosťou o poskytnutie práv premietať film v Japonsku. A popritom mu ponúkol, či by v jeho štúdiách Ghibli nechcel nakrútiť svoj dlhometrážny debut.
Premiéru mal v roku 2016 na festivale v Cannes a odniesol si osobitnú cenu prehliadky Un Certain Regard, ku ktorej sa neskôr pridali cena Annie za najlepší nezávislý animovaný film a desiatky ďalších trofejí vrátane nominácie na Oscara. To už bola Červená korytnačka.
