BRATISLAVA. Živica je najlepšie severské krimi minulého roka, píše sa na obálke knihy. A zdá sa, že to riadne krimi naozaj je. Začína sa vraždou hneď v prvej vete.
Dánska spisovateľka Ane Riel v nej však nerozohráva klasický detektívny príbeh. Meno vraha ponúka už na prvej strane a čitateľ po ňom teda nemusí pátrať.
Jadrom knihy je hrôzostrašné sledovanie, čo bolo pred vražedným činom a aj čo bolo po ňom. Je napínavé objavovať, aké jemné mechanizmy vnútri človeka i vo vzťahoch medzi ľuďmi dokážu priviesť človeka nielen k chladnokrvnej vražde, ale i k tomu, že zanedbáva a týra svoje dieťa.
Že ho používa na realizovanie svojich vlastných chorých ideí, že ho zavrie do tmavého kontajnera. Je udivujúce, čo všetko sa musí stať, aby si myslel, že mŕtve telo svojho novonarodeného dieťaťa si môže uchovať vďaka živici.
Ane Riel píše, že láska môže mať naozaj desivé podoby. Dokonca aj také, keď je jej naplnením smrť. Preto by bolo presnejšie, keby sa o jej knihe Živica napísalo, že je to horor alebo psychologický triler.
