Každé ráno vstáva s tým, že uvažuje ako predať samú seba a zároveň zostať úprimnou osobnosťou. Hudobný biznis vidí ako cynický svet, kde je ťažké rozlíšiť hranicu medzi umením a biznisom. V rozhovore pre SME CELESTE BUCKINGHAM uvažuje, ako dlho ešte vydržia hudobné vydavateľstvá, ktoré ho kedysi riadili.
Hudobné vydavateľstvá kedysi vedeli, ako má vyzerať popová hviezda. Vedia to ešte?
„To sa mení každý týždeň. Najlepším príkladom je Beyoncé, ktorá neustále mení svoj štýl, aj keď štruktúra jej pesničiek sa nemení."
Popu sa skôr vyčíta, že sa príliš opakuje.
„Áno, pesničky sa občas na seba podobajú, pretože hudobné vydavateľstvá majú zopár osvedčených producentov, ktorých angažujú pre všetkých popových spevákov.
Predovšetkým oni sa opakujú. Na jednej strane je to pochopiteľné, chcú staviť na to, čo funguje. Na druhej strane sa však potom do hudby dostáva biznis.“
Kde je pre vás hranica medzi biznisom a hudbou?
„Ťažko sa odhaduje a pre mňa je to konštantný boj, skúšať to vybalansovať. Ak robíte niečo na plný úväzok a rozmýšľate, či z toho zaplatíte nájomné, už vtedy je to biznis. No ak sa do otázky peňazí príliš ponoríte, môžete stratiť umeleckú úprimnosť. V hudbe ju poslucháč vždy vycíti.“
Je veľa umelcov, ktorí sa nechajú strhnúť peniazmi?
