LONDÝN, BRATISLAVA. Naštudovať si základný dej, poznať zopár postáv a prípadne aj trocha vedieť o príbehových zvratoch.
Potom už len nahodiť intelektuálny výraz či pózu a predstieranie sa môže začať. Takto sa asi väčšina z nás dostáva do debaty o knihe, ktorá by mala byť bežnému čitateľovi známa.
Veľakrát však presný opak je pravdou. Nemáme načítané všetko. Ktoré knihy sú tie najčastejšie, o ktorých z rôznych dôvodov klameme?
Prvé miesto patrí Ianovi Flemingovi, autorovi neohrozeného Jamesa Bonda, píše denník Guardian.
Klameme častejšie, ako sa zdá
Príbehy o agentovi 007 sa držia v povedomí čitateľov a najmä divákov na prvých priečkach medzi staršími či mladšími, medzi mužmi aj ženami.
Druhými v poradí sú knižky J. R. R. Tolkiena (najmä Pán prsteňov), za nimi nasledujú diela jeho dobrého priateľa C. S. Lewisa, konkrétne Kroniky Narnie.
Fingovanie o našich čítacích návykoch sa opakuje zjavne oveľa častejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Reading Agency robila prieskum, keď sa oslavoval Svetový deň kníh a autorských práv. Až 41 percent z dvoch tisícok opýtaných v ňom priznalo, že klamalo, keď sa ich pýtali, či danú knihu prečítali.
Takmer každý z nás pozná diela, ktoré boli na škole „povinné“ alebo o ktorých sa učili počas štúdia na strednej či vysokej škole. Zväčša ide teda o klasiky svetovej literatúry – od antických diel cez Williama Shakespearea až po súčasnosť.
Film alebo originál?
Známe a v školách dookola pertraktované diela boli často adaptované do veľkofilmov. Získavame pocit, že dej poznáme a pritom sme knihu vlastne vôbec nečítali.
Veď oveľa ľahšie sa strávia dve hodiny v kine než nekonečný čas čítaním predlohy.
Môže sa však stať, ako napríklad v prípade Troch mušketierov, že vo filmovej verzii uvidíme veci, ktoré sú na míle vzdialené od originálu.
Preto je dôležité knihy čítať. A nepomôžete tým len svojmu svedomiu. Viacero kníh, ako aj ich príbehov je rovnako pútavých dnes, ako boli v čase ich prvého vydania.
