BRATISLAVA. Rjota je klamár, slaboch, žiarlivec a podliak. Nahovára si, že je v pohode, ale v skutočnosti je chorobný hazardný hráč, schopný pre peniaze na stávky a lotérie klamať, podvádzať, ba okradnúť i vlastnú staručkú ovdovenú mater.
Premrhal sľubné náznaky literárneho talentu, zostal autorom jedinej knihy.
Živí sa špinavou prácou súkromného detektíva a výsledky pátrania po dôkazoch o manželskej nevere predáva tomu, kto zaplatí viac. Pretože ani takýto zárobok nedokáže pokryť následky jeho hráčskej vášne, je zadlžený a neplatí ani alimenty.
Manželka Kjoko s ním nevydržala, rozviedla sa a túži po novom živote. Lenže Rjota je ako závažie, ktoré jej nedovolí plávať a neustále ju ťahá ku dnu. Zneužíva na to aj ich jedenásťročného syna Šinga, o ktorého inak nejaví nijaký záujem.
Drobnokresba podliaka
Rjota nie je netvor, no sledovať ho je doslova utrpenie. Preto, že Hiroši Abe ho tak dobre hrá, ale najmä preto, že Hirokazu Kore-era napísal taký dobrý scenár, tak presvedčivo ho zrežíroval – a dal svojím strihom snímke Po búrke aj pôsobivú, efektívnu konečnú podobu.

Film, v origináli nazvaný podľa starého japonského evergreenového hitu Umi yori mo mada fukaku, nie je klasickou rodinnou drámou.
Napriek tomu, že prelomový moment nastane, keď rozvedení a rozvadení manželia spolu so synom uviaznu počas tajfúnu u Rjotovej matky, navonok sa vlastne žiadna búrka nekoná. Nedeje sa nič napínavé, dramatické alebo aspoň jedinečné.
Precízne vymodelovaný podrobný psychologický portrét japonského „zbytočného človeka“ potvrdzuje Kore-edovu príbuznosť s ruskými klasikami, najmä s A. P. Čechovom.

Tiché hromobitie
Pod zdanlivo nehybným povrchom to totiž vrie.