Vo viacerých otázkach okolo podnikania s knihami uvažujú vydavatelia beletrie rovnako ako šéfka knižného vydavateľstva Evitapress Eva Urbaníková, ktorú jej autori obviňujú z finančných podvodov.
Riešia pomery kvality a predajnosti kníh, s ktorými chcú ísť na trh, komunikujú s autormi, tlačiarňami, distribútormi, kníhkupcami, internetovými predajcami aj čitateľmi tak, aby ich biznis čo najlepšie fungoval.
V stratégiách však pôsobia rozlične.
Keďže štát dlhé roky nebol schopný nastaviť transparentné pravidlá pre dotácie nezávislej kultúry, najhoršie na tom boli malé vydavateľstvá, ktoré sa orientovali na menej predajné tituly, špeciálnou kategóriou bol boj o kvalitnú súčasnú pôvodnú slovenskú tvorbu.
Mnohé krachovali aj pre nekalé praktiky, ktoré v knižnom reťazci zavládli.
Dnes sa vydavatelia zhodujú, že časy neplatičov či pochybných distribučných spoločností, ktoré okradli vydavateľov a kníhkupcov o státisíce aj milióny, sú preč. V zásade tvrdia, že ak existujú s vydávaním kníh problémy, dôvodom môže byť len chorý manažment, nečestné správanie alebo neschopnosť čítať zmluvy.
Konsolidáciu knižného trhu v ostatných rokoch vylepšil aj novovzniknutý Fond na podporu umenia, ktorý nezávislým žiadateľom udeľuje granty podľa dostatočne jasných kritérií.
Pozreli sme sa na modely fungovania niektorých väčších aj menších prosperujúcich vydavateľstiev.
1. Premedia
Patrí medzi menšie vydavateľstvá a také aj chce ostať. Začínalo najmä literatúrou faktu, postupne sa začalo orientovať aj na svetovú beletriu a viaceré iné žánre. „Je dôležité mať najprv zaplatené dlhy, až potom sa môžeme podľa možnosti rozširovať,“ hovorí šéf vydavateľstva Ján Gregor.
