SME

Herečka Anikó Vargová: Dvojjazyčnosť chce od človeka sily navyše

Desať rokov pôsobila v Budapešti, no odkedy sa vrátila na Slovensko, častejšie ju vídať nielen v divadle, ale aj v kine či na televíznych obrazovkách.

(Zdroj: SME - Erika Litváková)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Grófku Wisniewsku, vašu postavu v seriáli 1890, objavili vo vani mŕtvu. Ako sa nakrúca taká scéna?

Scéna vo vani bola technicky náročná. Musela som riešiť otázku, ako ostať ponorená vo vode a dostatočne dlho nedýchať a ani sa nepohnúť. Môže sa zdať, že vydržať dve-tri minútky pod hladinou nemôže byť predsa problém, ale v skutočnosti to vôbec nie je jednoduché. Navyše, s otvorenými očami a ústami, aby výraz zodpovedal krimi zápletke a pôsobil trochu šokujúco. Scénu sme museli opakovať viackrát. Deficit vzduchu bol nepríjemný a vždy, keď som sa z vody vynorila, prežívala som nádych ako znovuzrodenie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Majú herci pred nakrúcaním väčší rešpekt, keď majú hrať mŕtveho?

Ide o súčasť našej práce. Ako grófka Wisniewska som sa ocitla nielen vo vani, ale aj v truhle. Herec má k dispozícii sled scén a dopredu sa nimi zaoberá, predstavuje si, ako ich zahrá. Možno to vyznie trochu morbídne, ale podobné scény sú pre herca vďačné. Rovnako ako pri iných náročných scénach ide o výzvu a ja veľmi rada mapujem a rozširujem svoje herecké hranice. Teším sa, čo mi napadne, ako obraz uchopím a technicky vyriešim. Podobne ako sa lekár pri svojej práci už asi veľmi nepozastavuje nad ranami a krvou, vnímame aj my hranie smrti ako prácu, hoci sa s podobnými scénami nestretávame každý deň.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čiže ľahnúť si do truhly s vami nič nespraví?

Keď už som v nej ležala, až také hrozné sa mi to nezdalo. Ale krátko pred tým, keď som bola oblečená v čiernom, mŕtvolne nalíčená a vošla som do miestnosti plnej horiacich sviečok a kvetín, na chvíľu mi prišlo úzko a prebehol mi mráz po chrbte. Smrť je smutná konečná životná skúsenosť, často ťaživá, najmä ak stratíme blízkeho. Prijať, že sa s ním už nikdy nestretneme, nie je nič príjemné. Ale aj keď sa ma zmocnila úzkosť, v takej chvíli už niet cesty späť.

Podobne ako sa občas stáva na pohreboch, že sa citový pretlak preklopí hoci aj do smiechu, aj my herci vyvažujeme pri nakrúcaní rôzne situácie humorom. Uťahujeme si zo seba a vtipkujeme. Herec však vždy do postáv dáva aj niečo zo seba. Keď hrá radosť, vkladá do postavy emóciu, ktorú má zažitú a dobre ju pozná. Pri erotických scénach otvára dvierka, ktoré sú príliš intímne, a inokedy zas odkrýva smutné zážitky. Ak chce emócie vyjadriť presvedčivo, nevyhne sa oživeniu vlastnej skúsenosti.

Učia sa herci v rámci duševnej hygieny oddeľovať a manažovať hrané pocity od reálnych?

Práveže vôbec nie. V škole nás naučia, ako sa môžeme do žiadanej emócie a hraničných či expresívnych dramatických stavov dostať, ale nikto už nerieši, čo sa s hercom deje ďalej. Každý si preto sám nachádza spôsoby, ako si duševné rozpoloženie v sebe uprace a vyventiluje. Niekto sa ide po predstavení prejsť, iný si dá vínko, stretne sa s priateľmi. Mnohí herci športujú, pretože vďaka pohybu ostáva telo nielen pevné, ale aj lepšie drží dušu a odbúra stres.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Seriál 1890 stavil na historický kontext, atraktívne prostredie a pôsobivé kostýmy. Ako sa vám nakrúcalo v Betliari?

Prostredie kaštieľa vyžaruje históriu. Môcť v Betliari nakrúcať s dobovými rekvizitami a obklopený reálnym zariadením bolo pre celý štáb akoby sme podnikli cestu v čase. Dobový kostým tiež pomáha. Oblečiete si ho, korzet vám vystrie chrbát, poskytne gracióznosť chôdzi a z človeka je spolovice grófka. Skvelá bola aj spolupráca s vynikajúcimi hereckými kolegami.

Rolu grófa Wisniewského zveril režisér charizmatickému Poliakovi Łukaszovi Kosovi. Ako sa vám spolu nakrúcalo?

Łukasz je divadelný režisér a herec, predtým som ho veľmi nepoznala, až neskôr som si pozrela aj predstavenie v Teatro Tatro v réžii Ondreja Spišáka, v ktorom účinkoval. Vynikajúci bol aj tam. Hralo sa nám spolu výborne. Veľa sme sa spolu o divadle a herectve aj rozprávali. Po nakrúcaní sme pri večeri rozoberali, čo nás čaká na ďalší deň, vymýšľali sme a dotvárali situácie, aby vyzerali čo najpresvedčivejšie.

Napríklad?

Povedzme chúlostivá scéna, ktorá sa zvrhla na znásilnenie, bola napísaná tak, že keď za grófkou v noci manžel prišiel, od začiatku mala jeho zbližovanie odmietať. Vďaka spoločným rozhovorom sme si však s Łukaszom ujasnili, že by bolo lepšie, keby scéna bola vystavaná inak, o čosi kontrastnejšie. Mala som pocit, že by vyznelo príliš prvoplánovo, ak by manželove erotické, spočiatku nenásilné návrhy grófka odmietala. Aj napriek tomu, že vedela, že je lump a zvrhlík, čo sa vyžíva v sadistických praktikách, a nenávidí ho, telesnosť a spomienky na mladosť na ňu jednoducho zapôsobia. Spravia svoje, a preto zvodom podľahne. Iná vec je, že gróf situáciu zneužije, pretože sa už nedokáže láskať a milovať bez surového prístupu. Na pľaci vládla tvorivá atmosféra a aj režisér bol úpravám otvorený.

Herci musia intímne scény hrať niekedy aj s kolegami, ktorí im neimponujú alebo sú im mimo kamier otvorene nesympatickí. Je možné profesionálnym prístupom také situácie preklenúť bez toho, aby to uškodilo kvalite filmu?

Stáva sa to a myslím, že niekedy napätie cítiť aj na plátne. Ak si s kolegom vzájomne sadneme, vznikne medzi nami aj väčšia dôvera, vieme sa na seba viac spoľahnúť. Tvorenie je veľmi citlivá a krehká záležitosť.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4X6V na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu