Cesty knižných bestsellerov sú nevyspytateľné. Mnohé z nich zažijú oslnivé chvíle slávy, aby potom skončili vo výpredajoch či antikvariátoch, predávali sa za haliere a aj tak ich nikto nechce, lebo ich vlastne každý má alebo ich už dávno prečítal.
Či sa niektoré dočkajú aj comebackov a opätovne sa dostanú do obehu, väčšinou závisí od trendových vĺn v umení a v spoločnosti. Svoj osud má nateraz spečatený napríklad slávny Da Vinciho kód.

Chceme radšej vinyly
Od čias, keď svetoznámy román Dana Browna prvýkrát vyšiel, dostáva charitatívne kníhkupectvo fungujúce pri britskej neziskovej organizácii Oxfam stále nové a nové exempláre tejto knihy. Vo výklade z nich nedávno postavili vežu a opreli nápis: Mohli by ste nám dať aj ďalší Da Vinciho kód, ale viac by sme sa potešili vašim vinylom. Urgentne potrebujeme viac platní, aby sme mohli urobiť našich zákazníkov šťastnými!
Pred troma rokmi, keď vrcholila mánia okolo románu E L Jamesovej Päťdesiat odtieňov sivej, postavil vraj tím kníhkupectva tiež pôsobivú kôpku. Aj vtedy požiadali donorov o výmenu za platne, píše britský denník Guardian.

Karma je zdarma
Da Vinciho kód je s 80 miliónmi predaných kópií druhou najpopulárnejšou knihou moderných čias, takže nie je prekvapením, keď sa vracia vo veľkých číslach. Nie všetky bestsellery sú však v ďalších kolách nepredajné.
Živý karmický cyklus prežíva napríklad séria pokračovaní denníkov Bridget Jonesovej či škótsky autor krimi-príbehov Ian Rankin, ktorý sa v čitateľskom hlasovaní stal tretím najdarovanejším autorom a zároveň najpredávanejším autorom charitatívneho kníhkupectva.
Podobná situácia, akú Brown spôsobil v Oxfame, môže nastať aj v mnohých antikvariátoch, závisí od toho, ako ich majitelia prívaly použitých kníh na svoje pulty regulujú.

Čakanie na tých, čo hľadajú
"U nás je situácia špecifická v tom, že nevykupujeme slovenské knihy," hovorí Ivan Mistrík. Svoj antikvariát 11th Floor Books v Bratislave otvoril pred niečo vyše rokom a ponúka tituly v angličtine. Konštatuje, že svojich kupcov si jeho knihy nachádzajú, no boom spred pár rokov opadol a ponuka je väčšia ako dopyt.
Vo všeobecnosti sa na trilery nezameriava a Browna momentálne vôbec nevykupuje. "Na poličke ho mám, stojí dve eurá a v ponuke sú aj iné jeho diela," hovorí. Pár kusov vraj v minulosti určite predal, ľudia titul hľadali najmä preto, že ho v slovenčine už poznali a chceli si precvičiť angličtinu. Podobnú situáciu zaznamenal aj s knihami Stiega Larssona.
"Akonáhle sa z knihy stane kultúrny fenomén, začne zaujímať aj ľudí, ktorí inak nečítajú," hovorí.
V kníhkupectve nedrží viacero kópií z jednej konkrétnej knihy, takže nerieši, či mu knihy idú na dračku, alebo nie.
Potvrdzuje však, že sú autori, na ktorých sa ľudia v istom období pýtajú častejšie. V posledných týždňoch to bola napríklad Margaret Atwoodová, ktorej román Príbeh služobníčky dostal novú podobu seriálu. "Je to super, lebo kniha aj autorka si zaslúžia pozornosť," hovorí.

Nezáujem nehovorí o kvalite
Antikvariát U Slimáka ponúka knihy všetkých možných žánrov. Takzvaných "ležiakov" má ich majiteľ Imrich Bajmóczy veľa, no prízvukuje, že to o kvalite literatúry nič nevypovedá. "Sú to tituly, ktoré stále čakajú na svoju príležitosť," hovorí.
Najviac sa vraj uňho hromadia knihy z čias bývalého režimu, ktoré vychádzali v obrovských nákladoch. Ak sa z nejakého titulu vyskytne väčšie množstvo, ponúka ho buď za minimálne peniaze, alebo knihy posúva ďalej v podobe darov pre knižnice.
Na jeho internetovej stránke si možno vygenerovať vlastnú domácu knižnicu - záujemca sa vie preklikať na zoznam titulov, ktorých sa za dlhý čas a rôznymi zhodami okolností nazbieralo viac kusov a pre udržanie rozmanitosti ponuky či obmedzené skladovacie priestory musí antikvariátnik ich stav znižovať.
V súčasnosti v tomto rebríčku vedie Osobný príbeh oxfordského historika Timothyho Gartona Asha, hneď za ním figuruje Brežnevova Malá zem, Reportérkina spoveď Evy Černej, Markíz de Schuster Sergeja Chelemendika, Dálkový výslech Václava Havla či rady Elizabeth Taylorovej.