O pozornosť na knižnom trhu vôbec nestojí, aj preto ho dokáže vnímať s nadhľadom. Súhlasí s tým, že slovenskému podnikateľskému prostrediu chýba etika, vraví, že nie je normálne objednať si tovar, nechať si ho priviezť a nezaplatiť, nechať sa doprosovať, nebrať telefóny, nereagovať na e-maily.
Ak však majú spisovatelia podozrenie, že náš knižný trh ovládla mafia, odporúča im obrátiť sa na políciu. „Orgány činné v trestnom konaní zaznamenali v boji proti mafiánskym praktikám v posledných rokoch výrazný posun vpred,“ hovorí DOMINIK DÁN.
Zjavili ste sa so silným a dobre napísaným príbehom, čo je vždy vzácne. Človek by predpokladal, že presadiť sa na literárnej scéne bude ľahké. Bolo?
„Nebolo. Trvalo asi päť rokov, kým si ma čitatelia všimli. Vzhľadom nato, že konkurencia na poli slovenskej detektívky nebola takmer žiadna, ďalej to išlo akosi samo, mimo mňa.“

Zrejme nebudete romantický rojko. Ako ste si predstavovali vstup na knižný trh? Ako ste odhadovali svoje šance debutanta, keď ste oslovovali slovenské vydavateľstvá?
„Vstup na knižný trh som si nepredstavoval nijako, lebo mi o žiadny nešlo. Chcel som, aby mi vydali jednu knižku, Popol všetkých zarovná, tam niekde sa končili moje ambície. Až na návrh vydavateľa som sa odhodlal napísať aj druhú a ďalšie.
Svoje šance debutanta som videl mizerne, lebo ma s rukopisom z niekoľkých vydavateľstiev vyhodili. Bál som sa, že to bude pokračovať a tak aj skončím.“
Stali ste sa stabilným autorom Slovartu. Prečo ste nakoniec podpísali zmluvu s ním?