Človek dospeje a nájde si svoje pohodlie. Ani si to nevšimne, jeho život začne fungovať podľa vzorcov, upadá do stereotypu. „Naraňajkuješ sa, dáš si kávu, zapáliš si, ideš do roboty,“ spomína si spevák Richard Vávra na obdobie, keď dokončoval svoj nový album Tranzit.
Debut Zvery pod prezývkou Archívny chlapec vydal pred dvoma rokmi a mnohých potešilo, že slovenská hudobná scéna získala novú silnú folkovú osobnosť. Interpreta, ktorého môžeme prirovnávať k Bobovi Dylanovi, ktorý na pódiu vystupuje osamote s gitarou a metaforickými obrazmi hovorí nepríjemnú pravdu o našom živote.
Vávra sa najprv v tejto polohe cítil dobre, druhý album mal mať podobne smutné akustické pesničky s jedným nástrojom, aké mal aj na debute. Keď sa však jedného dňa zobudil, cítil potrebu vyjsť zo svojej zóny komfortu.
Trend: nebyť v škatuľke
Celý pôvodný koncept nahrávky preto zahodil a začal ju od koreňov prerábať s inými nástrojmi a inými zvukovými prvkami. „Neviem, čo sa stalo. Možno je to už kríza stredného veku,“ hovorí Vávra. Páčilo sa mu, ako svoju hudbu nedávno zmenila americká country skupina Lambchop.
