Z Cannes od našej redaktorky Kristíny Kúdelovej
CANNES. Cítite sa pripravená? Myslíte, že vás už môžem zaviesť ku vchodu? Mladý muž, ktorý robí sprievodcu na inštalácii mexického režiséra Alejandra G. Iňárritua, sa snaží dostať návštevníkov do psychickej pohody. Kým mu aspoň dvakrát neprikývnu, nepustí ich dnu.
Iňárritu dostal nedávno dva Oscary za réžiu za sebou. Jedného má za film Birdman, druhého za film Revenant: Zmŕtvychvstanie.
Ten, ktorý má teraz v Cannes, sa nedá vidieť v kine a má iba šesť a pol minúty. To však neznamená, že je to len nejaký malý projektík, ktorý nakrútil, aby si skrátil čas. Naopak. Carne y Arena je možno jeho najambicióznejší film.
Nechce ním poznamenať dejiny kinematografie, ale človeka, ktorý si ho pozrie.
Mexický režisér Alejandro G. Iňárritu nakrútil oscarový film druhý rok za sebou. (zdroj: IMDB)Virtuálne prítomný, fyzicky neviditeľný
Carne y Arena - Mäso a piesok - je virtuálna realita. V divákovi vytvára dojem, že je priamym účastníkom akcie, v tomto prípade účastníkom ilegálneho prechodu cez mexické hranice do Spojených štátov amerických.
Plátno nie je potrebné, len prázdny výstavný priestor. Vlastne, nespája sa s ním nič konkrétne. Jeho podtitulom je: Virtuálne prítomný, fyzicky neviditeľný.
V Cannes sa okolo jeho "premietania" vytvoril seriózny rituál. Keď sme sa naň prihlásili, dostali sme pozývací list s inštrukciami. V lodnom prístave nám hosteska oznámila, že dokopy budeme len traja novinári a čoskoro po nás príde auto. Hoci je film kratučký, naspäť budeme o hodinu a pol.
Iňárritu si pre svoju inštaláciu vybral hangár vzdialený tridsať minút od centra mesta. Šofér vraví, že stojí iba rok a on v ňom ešte nebol: "Teraz mám obrovskú chuť tam ísť, ale musím pracovať."
Nebojte sa. Robte, čo cítite
Náš sprievodca výstavou má väčšie šťastie. Už ju videl a teraz je v jeho prežívaní situácie čosi sprisahanecké. Správa sa k nám, ako by nás čakal prechod do krajiny Za zrkadlom. Čo tam videl on, nechce povedať.
