Bol majstrom vtipu rozkresleného do filmu, zakladateľom slovenskej animovanej tvorby a všeumelcom, ktorému už v útlom veku učaroval humor vo filme aj na papieri. Okrem množstva kreslených filmov vytvoril aj nezabudnuteľné večerníčkové seriály pre deti O Petrovi, Puf a Muf či Panák z križovatky.
Dokázal vraj vymyslieť vtip na všetko a nápady vymýšľal často priamo pri nakrúcaní. Jeho predstavivosť pri tom nepoznala limity, za nemožné považoval len to, čo sa nakresliť skutočne nedalo. Najradšej pracoval sám - od námetu a scenára cez kresby všetkých obrázkov zrežíroval hoci aj dlhometrážny animovaný film.
Veril, že ak sa film nakrúca prísne podľa scenára, nebýva najlepší, obyčajne skôr slabý. Jeho nápady v príbehoch siahali od nevinných gagov cez satiru až k absurdite. Zabávali sa nielen diváci, ale aj postavičky vo filmoch O Petrovi (1969), O Dite (1967 - 1970) a tiež Puf a Muf (1971) či Zbojník Jurko (1976) a Janko Hraško (1972), Panák z križovatky (1980) a mnohé ďalšie.
Legendárny Viktor Kubal bol výtvarník, animátor, scenárista, režisér i karikaturista a jeho bláznivé nápady milovali deti i dospelí.
Bláznivé až bizarné
Ako v rozhovore s Rudolfom Urcom v knihe Viktor Kubal - filmár, výtvarník, humorista z roku 2010 sám povedal, nikdy nemaľoval zvlášť pre deti. „Myslím si, že film má byť v prvom rade dielo, ktoré dá čosi mladému i dospelému, i keď sa na to každý pozerá z iného hľadiska. Ani jeden dospelý sa nemôže sťažovať, že nebol dieťa a spomienky dospelého na detstvo sú oveľa živšie, než spomienky na život dospelého,“ dôvodil svoj prístup.
Detského diváka preto nikdy nepodceňoval, aj keď okrem divokej humornej akcie bolo často jeho cieľom deti aj poučiť.
Nezriedka aj s prvkami bizarnosti ako napríklad v dobrodružstvách O Petrovi.
Ak Petra bolel zub, kým mu ho zubár vytrhol, okrem kladiva musel použiť aj zbíjačku, aby si Peter mohol nakoniec víťazoslávne vziať svoju obrovskú stoličku domov ťahajúc ju za sebou na vôdzke a pohodlne sa na nej doma upelešiť. Absurdne bláznivé, také boli často Kubalove fóriky. Kreslil ich s chuťou v duchu motta: „Gag je realita umocnená absurditou.“
Prvotiny tušom na filmový pás
Viktor Kubal často a rád pripomínal, že už ako dieťa miloval kreslené grotesky a nevynechal žiadnu príležitosť, aby si ich mohol pozrieť. „Prvý raz som sedel v kine v Jure pri Bratislave - v stodole som hľadel cez štrbinu drevenej steny.
Premietač krútil kľukou a premietal kúsky z filmov,“ cituje Kubalove spomienky Viliam Jablonický v knižnom portréte z roku 1993 (Filmár Viktor Kubal). Keď mal Viktor vari desať rokov, bol už vraj skúseným filmovým divákom a doma ho nevolali inak ako kinár.
