Sto rokov samoty oslavuje polstoročie. Márquez pri písaní plakal

Gabriel García Márquez stvoril postavu podľa svojho deda. Rozplakal sa, keď zomrela.

Odkazy pre Gabriela Garcíu Márqueza na počesť jeho pamiatky v mexickom kníhkupectve. (Zdroj: SITA/AP)

BOGOTÁ, PRAHA. Hovorí sa, že v 20. storočí vznikli iba tri bestsellery v oblasti umeleckej prózy: Meno ruže Taliana Umberta Eca (1980), Neznesiteľná ľahkosť bytia českého spisovateľa Milana Kunderu (1984) a Sto rokov samoty Kolumbijčana Gabriela Garcíu Márqueza.

Román vyšiel prvýkrát pred 50 rokmi, 5. júna 1967.

Toto podobenstvo o ľudskej samote, láske či smrti prepletá reálne prvky s mágiou, kedy sú nadprirodzené javy samozrejmé a postavy žijú napríklad aj po smrti. V rozprávaní sa prelína osobná história s národnou, prepletajú a opakujú sa časové roviny, každodenné sa mieša so zázračným.

Článok pokračuje pod video reklamou

Máloktoré dielo takej vysokej umeleckej hodnoty dokázalo osloviť tak široké masy čitateľov. Dodnes sa ho predalo cez 30 miliónov kusov a román bol preložený do asi 37 jazykov.

Prečítajte si tiež: Sto rokov samoty napísal Márquez v montérkach v miniatúrnej izbici

Zásadný vplyv mala babička

Tajomstvo úspechu diel Márqueza u čitateľov podľa odborníkov netkvie iba v exotizme, magickosti či novátorskom štýle rozprávania. Sila jeho kníh je predovšetkým v motíve lásky, s ktorým dokázal majstrovsky pracovať a pritiahnuť na čítanie duše zamilované, ale aj smädné po láske.

"Keď vyšlo Sto rokov samoty, otvoril celý kontinent dvere dokorán, aby svet mohol vstúpiť a objaviť veľkú silu fantázie bez hraníc," napísal raz čílsky spisovateľ Luis Sepúlveda.

Na Márquezov štýl mala mať zásadný vplyv babička, ktorá mu v detstve rozprávala fantastické historky inšpirované karibskými legendami.

Márquez symbolicky otvoril dvere ďalším spisovateľom "latinskoamerického boomu", ako boli Mexičan Carlos Fuentes, Peruánec Mario Vargas Llosa či Argentínčan Julio Cortázar.

Odišiel z práce, predal auto

"O mnoho rokov neskôr, tvárou v tvár popravčej čate, spomenul si plukovník Aureliano Buendía na ono vzdialené popoludnie, keď ho otec vzal k cigánom, aby si prezrel ľad," začína román. Jeho prvá veta Márquezovi napadla na rodinnom výlete v júli 1965 úplne náhle. Celé dielo sa odvíjalo od nej.

Márquez nebol v čase vzniku diela ako spisovateľ úplne neznámy. Mal za sebou tri romány, knihu poviedok a množstvo novinových článkov, ale žiadne jeho knihy nepredali viac ako sedemsto výtlačkov. Mimo Kolumbie o ňom počul málokto, to sa ale čoskoro zmenilo.

Keď začal v Mexiku román písať, vzdal sa plateného zamestnania v redakcii i spoločenského života. Jeho rodine postupne dochádzali peniaze, až museli predať aj auto.

Prečítajte si tiež: Márquez, Kafka, Heller: 50 kníh, ktoré treba prečítať, kým zomriete

Márquez plakal, keď plukovník zomrel

K písaniu si vraj Márquez púšťal Debussyho a Beatles. Keď po roku a pol román dopísal, srdcervúco sa rozplakal a vrhol do náručia svojej žene.

Tá okamžite spoznala, čo sa deje: plukovník Aureliano Buendía, inšpirovaný "Gabovým" dedom, zomrel.

V roku 1968 vyšiel román v prvom preklade v Taliansku, v roku 1970 bolo Sto rokov samoty vyhlásený vo Francúzsku za najlepší zahraničný románom za rok 1969. V rovnakom roku vyšiel román anglicky v USA a Veľkej Británii, všade sa stretával s nadšením.

V roku 1982 dostal Márquez Nobelovu cenu za literatúru. Zdôvodnenie znelo "za novely a poviedky, v ktorých kombinuje fantáziu a realitu do bohato štruktúrovaného sveta predstáv, zrkadliaceho život a konflikty kontinentu".

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 16 033
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 7 768
  3. Najkrajšie americké národné parky 4 863
  4. Vizuálny smog je problém 4 480
  5. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 002
  6. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 2 715
  7. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 535
  8. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 2 243
  9. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 131
  10. Keď Slováci krotia morský vietor 1 871

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Odtlačok po Kiskovi

Bitka o Ústavný súd nebola celkom márna.

DOMOV

300 novinárov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Neprehliadnite tiež

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.

O knihách

O snehu, lietadlách a letuškách

Arthur Hailey vymyslel svoj vlastný literárny žáner a stal sa jedným z najpredávanejších autorov sedemdesiatych rokov