LOS ANGELES. BRATISLAVA. Keď Bob Dylan dostal Nobelovu cenu za literatúru, vyvolalo to vo svete umenia dlhé debaty. Môžeme jeho piesne označiť za literatúru?
On sám si tým nebol istý. „Snažil som sa pochopiť, ako ma knihy ovplyvnili a kde sa s mojimi piesňami stretávajú,“ povedal na začiatku svojho prejavu v Štokholme.
Niekoľko týždňov nebolo jasné, či si cenu prevezme, no nakoniec za ňou do Švédska na začiatku apríla vycestoval. Mal len jednu podmienku: dostane ju za zatvorenými dverami, verejnosť sa na tom nezúčastní.

Tento týždeň v pondelok svoj prejav zverejnil na internete vo forme zvukového záznamu, počuť ho môžete na youtube.
Dylan svojim fanúšikom odporučil, čo by mali čítať: Moby Dicka, Na západe nič nové a Homérovu Odyseu.
Tieto knihy jeho tvorbu vedome alebo nevedome ovplyvnili, čítal ich v detstve a nedokázal na ne zabudnúť.
„Na západe nič nové je horor, pri ktorom stratíte svoje detstvo, svoju vieru v ľudstvo,“ vysvetľuje, prečo sa ho kniha dotkla. Ukázala mu, ako ľahko dokáže človek prísť o život. „Bola to prvá kniha o vojne, ktorú som čítal a zároveň aj posledná," dodal.
Moby Dick ho zaujal dramatickými dialógmi, tajomnými postavami a témou. Hovorí o človeku, ktorý naháňa svoj cieľ po celom svete a popritom sa z neho stáva netvor.
Odysea zas rozvíja motív blízky každému, snahu nájsť svoj domov. Hlavný hrdina je prekliaty, aby navždy putoval, a aj keď je schopnejší ako iné postavy v príbehu, jeho osud je najťažší. Dylan si však nemyslí, že by sme mali horúčkovito pátrať po zmysle umenia.
„Pri pesničkách je dôležité, aby sa vás ľudsky dotkli. Nemali by sme stále rozmýšľať o tom, čo znamenajú," hovorí v prejave.
Dodáva, že jeho tvorba nie je ako literatúra vydaná na papieri. Tak ako Shakespearove texty sú určené na prednes v divadle, jeho pesničky sú určené na spev. „Žiadam vás, aby ste ich počúvali na koncerte alebo na nahrávkach," upozorňuje v závere prejavu.