BRATISLAVA. Obrí nádor na tvári spôsobil, že sa rozhodol pred rokmi opustiť svoju rodinu a zápasiť s budúcnosťou sám na cestách.
Piaty október 2016 bol ten rozhodujúci deň, ktorému od tej chvíle podriadil celý svoj život. Presne v ten deň ho čakala závažná operácia, ktorá mohla mať fatálne následky.
Putovanie, na ktoré sa vydal, sa preňho stalo útekom a spôsobom, ako k nevyhnutnému rozhodnutiu dospieť. Sprevádzali ho na nej úniky pred sebou samým, pred neznesiteľnými situáciami, ktoré mu každodenný život prináša.
O kritickom období života svojho brata Jána nakrútil fotograf, kameraman a režisér Martin Kollár citlivý minimalistický film. Je takmer nemý, počuť v ňom však všetko, čo sa v strachom sužovanej duši jeho hrdinu odohráva.
Celovečerný dokument 5. október v česko-slovenskej koprodukcii predstavili koncom minulého roka na filmovom festivale v Rotterdame. Teraz získal v Česku Cenu Pavla Kouteckého.
Porota sa jednomyseľne zhodla, že v téme o ľudskej smrteľnosti aj o radosti z prítomného okamihu sa spojili vysoké estetické kvality so skvelým filmárstvom a mimoriadnou prácou s obrazom a zvukom.
„Je to najlepšie, čo sa filmu mohlo stať, keď si už žije svojím životom a hľadá cestu k divákom,“ hovorí pre SME režisér Martin Kollár.
Celý štáb na čele s producentom Ivanom Ostrochovským cena zaskočila najmä pre charakter príbehu.
Sústrediť sa na psychologické obrazy bez textu si vyžaduje veľa diváckej trpezlivosti. Ukazuje sa však, že film, o ktorom si mysleli, že je nevydržateľný, ľudí napokon predsa len baví.
V krehkom príbehu o nevyspytateľnosti života sa každý nájde podľa toho, na čo sa cíti. Práve ticho v ňom má váhu silných myšlienok.
A ako dopadla operácia? Ako film aj naznačil, happy endom, čiže všetko prebehlo, ako malo. „Bolo to niečo, čo nešlo vyriešiť nekonečne dlho,“ hovorí Martin Kollár. „Brat však narazil na skvelých doktorov."
