Je Francúz, ale Československo - hoci už neexistuje - považuje za svoju najmilšiu krajinu.
Pritom spisovateľ LAURENT BINET najprv o našich rozdieloch veľa nevedel, v orientácii mu pomáhali tenisti. Vedel, že ten upracovaný a chladný Lendl je Čech, ten talentovaný a originálny Mečíř je Slovák. Zjednodušene si myslel, že Česi boli v odboji, Slováci kolaborovali.
Potom mu však otec začal rozprávať o tom, ako niekedy v roku 1942 spáchali mladí chlapci Jan Kubiš a Jozef Gabčík atentát na tretieho najsilnejšieho muža v ríši - Reinharda Heydricha. A stal sa z neho posadnutý historik, ktorý potreboval zistiť o tomto čine všetko, čo sa dá. Títo dvaja muži, jeden Čech a druhý Slovák, sú v jeho očiach najväčšími hrdinami.
Parížan prišiel v 90. rokoch na Slovensko a naozaj pozbieral pozoruhodné veci. Kamarátom vraj liezol na nervy, lebo o ničom inom nerozprával, ale výsledkom bola strhujúca kniha HHhH. Himmlerov mozog sa volá Heydrich.
Dostal za ňu prestížnu Goncourtovu cenu pre najlepší debut a dnes, po rokoch, sa adaptovaná dostáva do našich kín. V podobe amerického filmu Muž so železným srdcom.
Je to necelý rok po tom, ako o atentáte nakrútil film Operácia Anthropoid Angličan Sean Ellis, ktorý do hlavných úloh obsadil hviezdy Jamieho Dornana a Cylliana Murphyho.
Američania sa atentátnikom venovali v druhej polovici filmu, prvú venovali psychologickému portrétu Heydricha, autora "konečného riešenia židovskej otázky". Nie náhodou. Aj o ňom Binet vo svojej knihe veľmi sugestívne píše.
Niekoľko týždňov po jej obrovskom úspechu sa stretol aj s nami a denníku SME porozprával, prečo ho táto časť histórie tak fascinuje.
Francúzsky spisovateľ Laurent Binet. (zdroj: Grasset)Vraj máte rád naše rožky.
„Ó, áno, mal som rád biele rožky a vašich hokejistov. Práve ste sa stali majstrami sveta, keď som bol na Slovensku, oslavoval som po každom vašom víťaznom zápase. Zbožňoval som Šatana, to bol môj idol!“
Páčilo sa vám jeho meno bez mäkčeňa na drese?
„Hej, má geniálne meno, hneď každý vie, že je to výnimočným hráčom. Pred pár dňami som bol v Spojených štátoch, tam som zase sledoval NHL a videl som, že v Montreale teraz máte výborného brankára.“
“Cítim ku Gabčíkovi a Kubišovi sympatie a nesmierny obdiv. Bolo by namyslené povedať, že by mohli byť mojimi priateľmi, pravda však je, že by som si to želal.
„
Vo svojej knižke HHhH píšete, že Československo je krajina, ktorú máte najradšej. Nepreháňate trochu?
„Vôbec nie. Šiel som sem na vojenskú službu, pretože som si mohol vybrať medzi Rumunskom, Poľskom, Českom a Slovenskom. Som rád, že som si vybral Košice, rýchlo som si našiel kamarátov, zaľúbil som sa. Neskôr som šiel do Prahy, ktorú zase považujem za najkrajšie mesto na svete. Ale stále mám bližšie k Slovensku a slovenčine. Niežeby som dobre hovoril po slovensky, po česky však hovorím ešte horšie, ř považujem za nevysloviteľné.“
Tu ste začali neúnavne pátrať po príbehu Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. V histórii francúzskeho odboja niet nikoho, kto by vás strhol rovnako?
„Samozrejme, je v nej veľa inšpiratívnych hrdinov a ja nechcem medzi nikým robiť hierarchiu. Ale Gabčíkov a Kubišov čin bol špeciálne impozantný.“
Dnes by ho pokojne mohli nazvať teroristickým.
„Možno ho vnímať aj tak. Ale ani teroristický čin nemusí byť hneď diskvalifikovateľný.
