Prečo by mali zahraniční filmári spracovávať naše dejiny? Dokážu sa svojím okom pozrieť adekvátne na udalosti, ktoré nezažili a nemôžu celkom pochopiť?
Odpoveď, že im nemôžu porozumieť, je pravdivá len čiastočne. Má totiž viacero rovín.
Jednou z nich je, že aj zahraničný tvorca sa môže o problematiku úprimne zaujímať. A žasnúť nad odvahou českých a slovenských parašutistov, ktorí riskovali svoje životy, aby spáchali atentát na tretieho najsilnejšieho muža nemeckej ríše Reinharda Heydricha.
Heydrich bol führerova predĺžená ruka v Protektoráte, dostali ho československí výsadkári Čítajte Presne takto sa ku téme postavil francúzsky spisovateľ Laurent Binet. Fascinovaný činom Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša napísal knihu HHhH, ktorá najskôr dostala prestížnu Goncourtovu cenu a teraz aj filmovú podobu.
Za štyrmi H sa ukrývajú štyri slová v nemčine: Himmlers Hirn heisst Heydrich - Himmlerov mozog sa volá Heydrich. V období nacizmu to vraj bola často používaná veta o "najnebezpečnejšom mužovi ríše". Vo filme Muž so železným srdcom však nezaznie.
Pozor na historické chyby
Binet vo svojom texte otvorene priznáva, že je autor mladý a neskúsený. No do príbehu odvážnych mužov zapojil obdivuhodné, osobné pátranie po historických faktoch.
Rozhodol sa napísať príbeh nielen o atentátnikoch, ale aj o ich obeti, o „pražskom katovi“, aby čitateľ mohol vidieť veci viac v kontexte.
V adaptácii režiséra Cédrica Jimeneza je Binetov príbeh delený na predstavenie, zrod nacistického monštra a napokon na tréning Gabčíka a Kubiša, bezstarostne si kopajúcich do lopty na ihrisku škótskej základne.
