Zverejniť piesňové texty je vždy riziko. Čitateľ ľahko odhalí, koľko je v nich poézie, a koľko si ako daň z pridanej hodnoty vypýtala muzika. Peter Uličný je zo všetkých textujúcich básnikov asi najmenej zaťažený literatúrou a on sám najlepšie vie, nakoľko je toto konštatovanie výhradou, a do akej miery je to pochvala. Pracuje voľne so slovenčinou, využíva aj jej spodné zásuvky, nemá komplexy z občasnej nespisovnosti, na druhej strane disciplinovane rešpektuje a cíti hudbu. Dôležitejšie ako jednotlivé pôvabné preklepy a posuny (Rómeo a Fúria, Sedem spiatočných, Gina Lolofrigida, Nobelova žena) je kompaktná, nezameniteľná poetika autora. Uličný narába s banalitou života, poklesnutou frazeológiou, hrabalovským odpadom ľudského hovorenia, aby vytvoril básničku, ktorá sa zhodou okolností spieva, ale ako ukazuje táto knižka, môže sa aj čítať. Pretože Peter Uličný je predsa len básnik v maske textára.
Autor: Peter Uličný
