Spoločnosť už pred niekoľkými desaťročiami odsunula Milana Rastislava Štefánika niekam do úzadia. Myslí si to nitriansky herec MARTIN ŠALACHA. Priznáva, že jeho vzťah k veľkej osobnosti sa v nedávnej minulosti nedal ani vzťahom nazvať.
Vedel len toľko, že tu ktosi taký niekedy žil, že bol generálom, že niečo pre našu krajinu urobil a vedia o ňom aj za hranicami Slovenska. Všetko sa preňho zmenilo, keď sa začal venovať jeho kultu v podobe divadelnej postavy. Prevtelil sa doňho v novej hre Štefánik - Slnko v zatmení.
Prečo máte pocit, že osobnosť Štefánika je v úzadí?
„V učebniciach dejepisu je mu stále venovaných len zopár viet. Súčasní politici ho vyslovene zneužívajú alebo gumujú, oháňajú sa ním v spojitosti s takzvanou národnou hrdosťou.
Fanatici s dvojkrížom na hrudi si na ňom budujú svoju zvrátenú a chorú propagandu. Ľudia o ňom vedia možno najčastejšie to, že má kdesi v hlavnom meste veľkú sochu pri nákupnom centre a kdesi je aj jeho mohyla. Priznávam sa, že moje vedomosti o tejto veľkej osobnosti európskych a našich dejín boli tiež dosť mizerné.“
Eva Borušovičová: Štefánika bolo ľahké milovať aj nenávidieť zároveň Čítajte Čím vás teraz jeho postava pritiahla?
„Určite to bola jeho nadčasovosť a vizionárske myšlienky. Priťahuje ma jeho zápal pre vec, viera v spravodlivosť a úplne ma fascinuje, že nerobil veci polovičato. Robil všetko na sto percent. Miloval, pracoval, veril a dúfal až na maximum.“
Čo hovorí jeho podoba v tejto hre o súčasnosti?
