Tridsať rokov sa ho pýtajú, kde by chcel žiť. Z Československa PETER BREINER tesne po revolúcii odišiel, lebo nechcel bojovať s prekážkami, ktoré pred neho stavali. Teraz sa na pár dní vrátil, 3. júla oslavuje šesťdesiat rokov a prijal pozvanie Slovenskej filharmónie. No ducha starých čias cíti v spoločnosti stále.
Slovenská filharmónia vám pripravila jubilejný koncert. Dirigovali ste počas neho premiéru svojej novej skladby a hudbu Gershwina a Musorgského. Potešilo vás to?
„Dirigovať kolegov v orchestri Slovenskej filharmónie ma naozaj potešilo, aj keď koncert bol výsledkom mnohých kompromisov. Ocenil som, že k tomu vedenie po desaťročiach ignorácie pristúpilo najmä vďaka dlhodobému úsiliu dramaturga Ivana Martona, ktorý sa takmer sebaobetoval.“

Prečo vás ignorovali?
„Asi z rôznych malicherných a osobných dôvodov. Sú síce nepochopiteľné, ale na Slovensku tvoria chrbtovú kosť hudobného manažmentu. Aj do programu som pôvodne navrhoval iné skladby, napríklad Janáčka namiesto Musorgského, napokon som ustúpil.“
Narodeniny oslavujete vy. Nemali ustúpiť oni?