Nájsť dobrého riaditeľa našej verejnoprávnej televízie nikdy nebolo ľahké a zdá sa, že ľahké nebolo ani ním byť. Po únose Michala Kováča ml. bolo treba vysielať podivné kazety, ktoré nakrútila SIS, počas Dzurindovej vlády zas neprešiel do vysielania film, ktorý pripomenul pogrom na Židov. Funkcia generálneho riaditeľa je na Slovensku neistá, napriek tomu sa už našlo trinásť mužov, ktorí o ňu stáli.
Boli medzi nimi aj takí, čo sa o svojom vymenovaní dozvedeli zo správ, a taký režisér Vladimír Strnisko sa ani nestihol dozvedieť, že ním jeden deň bol. To ešte boli divoké časy tesne po revolúcii.
Zmenili sa vôbec? Slovenská televízia v pondelok večer odvysielala film Boli pri tom - bývalí riaditelia televízie. Režisér TOMÁŠ HUČKO v ňom ukázal, prečo zvolení riaditelia nemali šancu urobiť prácu, ktorá sa na ich pozícii čaká. Dôvodov bolo viac.
Čo vás vyhnalo za všetkými tými riaditeľmi, ktorých naša televízia mala?
"Teraz to už tak neprežívame, ale boli časy, keď sa riaditelia veľmi často striedali. Vydržali asi rok. Vravel som si, toto nie je normálne, o niečom to svedčí, to treba nakrútiť. Tušil som, že za ich krátkou životnosťou musí byť aj niečo iné, nie iba ich osobné zlyhania."
Vo vašom filme vyznievajú takmer až ako tragické postavy. Takto sa vám javili?
"Tragickí hádam nie sú.Pôsobenie v televízii v nich však rozhodne zanechalo stopu, akokoľvek krátke bolo."
Chcelo sa im do takéhoto filmu?
"Áno, sami mali potrebu sa s tým vyrovnať. Vo filme videli príležitosť povedať svetu, čo sa im ako riaditeľom vlastne stalo, veď doteraz ich nikto nevypočul. Povedať, že sa vyspovedali, je asi silné slovo, ale takto nejako naše nakrúcanie fungovalo. Hoci som k nim nepristupoval investigatívne, veľa sa ukázalo už len v tom, ako svoje pôsobenie v televízii dokázali s odstupom času zhodnotiť a ako sa vedia zreflektovať."
Funkcia riaditeľa bola takmer pre všetkých nevďačnou úlohou. Prospela niekomu?
"Pýtal som sa ich, čo im to dalo, čo im to vzalo, či svoju voľbu ľutujú. Všetci sa zhodli: neľutujú. Môže sa zdať, že byť pod politickým tlakom je negatívna skúsenosť, ale človeka obohatí aj to, čo celkom nevyjde. Napokon, roky prešli, už nie sú čerstvo ranení, najväčšie boľačky sa zahojili."
Jozef Darmo o sebe hovorí, že je básnik, Richard Rybníček bol bubeník, Milan Materák je ekonóm. Kto mal zo všetkých tých mužov najlepšie predpoklady byť dobrým riaditeľom?
