Album Bolo nás jedenásť sa podarilo nahrať v časoch, keď dobre fungoval typický stereotyp: ak mal vydavateľ dva kladné lektorské posudky, mohlo dielo vyjsť. Znamenalo to, že každý text musel prejsť tajomným schvaľovaním, pričom všetkým bolo jasné, že ide len o to, aby sa nejako pomenovala cenzúra.
Vtedajší riaditeľ Opusu Viktor Szarka bol vraj správny chlapík a vedel v tom chodiť. Keďže známe hudobné vydavateľstvo sídlilo na Leningradskej, dnes Laurinskej, ulici v Bratislave takmer oproti vydavateľstvu Slovenský spisovateľ, najpraktickejšie bolo zaobstarať si kladné posudky takto „cez ulicu“.
Milan Lasica: Ako sa cibrí charakter? Najlepšie to vystihuje protestsong o Ďurovi Čítajte Veverice tak neskáču z konára na konár
„Kto mal dobrú vôľu niečo vydať, vedel si to vždy zariadiť. Len alibisti sa tvárili, že to nevedia,“ hovorí básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek.
To on bol v tom čase vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vedúcim redaktorom oddelenia poézie a Bolo nás jedenásť Milana Lasicu a Jula Satinského vtedy nielenže lektoroval, ale priamo zaradil do edičného plánu, aby texty vyšli knižne. Hneď potom zaradil a vydal aj ich Tri hry s ďalšími divadelnými textami.
