Paľo s Ďurom sa spolu v živote narozmýšľali neúrekom. Zo všetkých síl hútali nad mozgom istého priateľa Reného a dokonca ho nosili naložený v liehu ako dôkaz prevratných myšlienok.
Pohnúť rozumom síce bolo občas sakramentsky ťažké a človek pri tom takmer pustil do gatí, ale ak bolo čo piť, vždy sa to podarilo. Až kým im rozmýšľať nezakázali.
Legendárnu divadelnú hru Náš priateľ René v roku 1980 totalitná moc stopla ešte pred premiérou a musela prísť revolúcia, aby ju po jedenástich rokoch mohli konečne uviesť.
Jej autori Milan Lasica a Július Satinský v nej s nezameniteľným dôvtipom, šarmom a noblesou ukázali, akými neduhmi trpí spoločnosť, ktorá si na svojej hlúposti priam zakladá.
V hre odkazujúcej na prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti sa prvýkrát objavili aj pesničky, ktoré zakrátko vyšli na albume Bolo nás jedenásť s hudbou Jara Filipa.
Dnes patria medzi to najlepšie, čo v slovenskej hudbe vzniklo. Stále svieže texty a skvelú hudbu prinesie už čoskoro naživo festival Pohoda v podaní mladých slovenských hudobníkov. Svoje party v pesničkách bude spievať sám autor textov – MILAN LASICA.
Tento koncert by mohol zaujímať niekoľko generácií. Tešíte sa?
"Prekvapilo ma, keď pán Kaščák navrhol túto akciu s tým, že preňho je to najlepšia platňa slovenskej populárnej hudby za posledné tri desaťročia. Neberiem mu to, ani mu to nevyvraciam. Potešilo ma to."
V akej atmosfére platňa vznikala?
"Viaceré pesničky z nej boli určené pre predstavenie Náš priateľ René. Niektoré z piesní vznikli aj pre televíziu, čiže všetky boli vlastne na objednávku."
Hru Náš priateľ René však svojho času zakázali. Ako to bolo?
