Milan Lasica ani poriadne nestihol vyjsť na pódium a publikum už spustilo ovácie. Vôbec nie predčasné, tobôž nie posledné. Legendárny album Bolo nás jedenásť z roku 1981 zažil na Pohode svoju renesanciu.
Koncert pred takým početným publikom, až sám Lasica povedal, že bude spievať pred toľkými ľuďmi, koľko nemal na svojich predstaveniach za päťdesiat rokov.

Lasica k piesňam pripojil aj krátke rozprávanie o tom ako a prečo vznikli. Napríklad Ježibaby sú jedinou skladbou napísanou pre deti. Text piesne Vyletel vták vznikol na počkanie a jeho rukopis sa nachádzal na zápalkovej krabičke.
Možno aj z nej vyletel biely vták, ktorý celú pieseň sprevádzal v rámci videoprojekcie pripravenej Jánom Šickom a jeho študentmi Šimonom Chovanom a Barborou Bohušovou. Podobne ako jednoduchý vláčik, ktorý tvoril vizuálne pozadie v najdlhšej skladbe, akú Filip podľa Lasicu skomponoval, V jedálnom vozni.
Pôvodný album naspievala trojica Lasica, Filip, Satinský. V dnešnom predstavení spieval Lasica Lasicu, Filipa jeho dcéra Dorota Nvotová a Satinského vždy niekto iný. Či už to bol Braňo Jobus, Martin Višňovský, Juraj Podmanický, Lasky alebo Michal Kaščák, každá skladba mala vďaka tomu osobitý, ale pritom tak veľmi povedomý ráz. Pre mladšie ročníky možno plný momentálnej atmosféry a emócií. Pre tých starších zas nostalgický.
Dojatý bol Lasica, dojatí ostali ľudia v dave, záverečný potlesk trval niekoľko minút. Hneď prvý deň festivalu a hneď vrchol, ktorý bude len ťažké prekonať.
