TRENČÍN. Tohtoročnej Pohode skomplikovalo priebeh hlavne počasie. Areálom sa v jeden deň prehnali dve búrky. Jedna ráno a druhá večer, pričom tá druhá prerušila na niekoľko desiatok minút všetky koncerty.
Organizátori zvládli v piatok situáciu dobre, návštevníkov vopred upozorňovali na zlé počasie a hneď ako sa smršť upokojila, program promptne obnovili. Otázkou iba je, či ho nemali skôr prerušiť.
Pohoda sa skončila. Pozrite si výber fotografií z festivalu Čítajte Počas koncertu americkej speváčky Solange v okolí hlavného pódia už šľahali niekoľko minút blesky, zastavil ho však až hustý lejak, ktorý prinútil ľudí utekať do úkrytov.
Zvláštne komplikácie nastali v rovnaký deň aj počas vystúpenia raperky M.I.A. Chvíľu sa zdalo, že nie je spokojná s technikou a predčasne opustila pódium. Šéf festivalu Michal Kaščák reagoval, že to považoval za súčasť jej šou.
Dramaturgia festivalu bola na druhej strane vyskladaná zaujímavo, možno by si zaslúžila viac veľkých zahraničných mien, ale aj v tejto podobe ponúkla mnoho výnimočných koncertov.
Vybrali sme tie, ktoré nás v redakcii oslovili najviac:
Alt-J na Pohode. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Alt-J
Hrajú hudbu, ktorá je okamžite rozpoznateľná, okamžite si ju viete priradiť k menu. Britskí muzikanti Alt-J boli navyše na Pohode dobre zladení, nástroje mali kvalitne, čisto nazvučené a jednotlivé tóny lepšie prenikali k publiku. Spev bol presný.
Hudobníci nenudili aní chvíľu, pretože aj keď majú rozpoznateľný štýl, dokázali sa pohrávať s veľkým množstvom inšpirácií, citátov. Ich pesničky ozvláštňovali zvuky dýchania, sample z iných skladieb, pestré boli žánrovo. Občas pripomínali hiphop, občas blues, občas country. Dokázali dojať aj roztancovať.
Na pódiu boli pritom len traja, všetci skrytí v prítmí. Dôraz dávali na príbehy piesní. Jedna rozprávala o umierajúcom fotografovi, ďalšia pripomínala scény z filmu Leon a jednu venovali odpudivému masovému vrahovi z knihy Americké psycho.
Ich texty poznali aj slovenskí diváci pospevujúci si pod pódiom. Obrazy v textoch dopĺňala abstraktná vizuálna šou. Vidno, že členovia kapely študovali výtvarné umenie. Svetelné trubice a plochy sa prekrývali, boli nastavené, aby pôsobivo, vkusne a minimalisticky zdôrazňovali tempo a atmosféru hudby. Spomedzi zahraničných interpretov to bol najlepší koncert.
Ho99o9
Na svojom vystúpení americkí Ho99o9 kombinovali prvky hip-hopu, punku ale aj tvrdších žánrov. Vystúpenie začalo laserovou šou, zatiaľ čo v pozadí na plátne sa vhodne hororovo premietali rôzne nechutné výjavy či záznamy prírodných katastrof a výtržností.
Keď speváci TheOMG a Eaddy vyšli na pódium, jeden z nich mal navyše oblečenú zvieraciu kazajku, z ktorej sa snažil vyslobodiť. Bola to skvelá a energiou nabitá šou.
Speváčka Birdy. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Birdy
Birdy má len dvadsaťjeden rokov a už za sebou tri úspešné štúdiové albumy a skvelé vystúpenie na Pohode. Mladá speváčka navštívila Slovensko prvý raz.
Okrem gitaristov, basgitaristu, bubeníka a klávesáka ju sprevádzal aj huslista. Dobre dopĺňali jej krásny hlas, ktorý určite nejednému divákovi spôsobil zimomriavky.
Sama Birdy zvládala popri speve hrať vo väčšine piesní na klavír a v jednom prípade dokonca aj na gitaru. Okrem vlastných pesničiek zaspievala aj niekoľko známych cover verzií vrátane Running Up That Hill či Skinny Love, ktorá ju preslávila.
Milan Lasica a Bolo nás jedenásť (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Bolo nás jedenásť
Už v prvý deň festivalu, vo štvrtok, sme predpovedali, že na hlavnom pódiu vtedy zaznel jeho vrchol. Legendárny album Bolo nás jedenásť z roku 1981 zažil na Pohode svoju renesanciu.
Kaščák album považuje za najlepší v slovenskej tvorbe a na koncerte bolo ľahké pochopiť prečo. Mieša rôzne nálady, smútok aj humor, má geniálne texty aj geniálnu hudbu.
Pripravili ho Lasica, Satinský a Filip. Z tria zostal už len jeden. A preto Lasicu na pódiu dopĺňali tí najlepší z najlepších na našej scéne. Filipove časti spievala jeho dcéra Dorota Nvotová a Satinského vždy niekto iný. Či už to bol Braňo Jobus, Juraj Podmanický, alebo Lasky, každá skladba mala vďaka tomu osobitý, ale pritom tak veľmi povedomý ráz.
Dojatý bol Lasica, dojatí ostali ľudia v dave, záverečný potlesk trval niekoľko minút.
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu na Pohode 2017. (zdroj: SME - PATRIK SOPÓCI)Symfonický orchester Slovenského rozhlasu: Kofroň, Godár, Burlas
Výnimočne zahral na Pohode aj Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Pod taktovkou Mariána Lejavu zazneli tri svetové premiéry troch skladateľov. Skladby priamo pre tento ročník Pohody skomponovali Peter Kofroň, Vladimír Godár a Martin Burlas. Symbolicky sa vyhrali s číslom ročníka festivalu 21. Tri skladby po sedem minút, spolu 21.
Znelo to nádherne. Prvá Kofroňova kompozícia bola hravá, veselá aj jemne chaotická. Vladimír Godár zas nádhernú baladickú uspávanku nechal doprevádzať vokálom mladej speváčky Kataríny Málikovej.
Veľký dojem zanechala Burlasova skladba o súčasnom svete, ktorý sa rúti do záhuby. V apokalyptickej atmosfére plnej hluku vynikli dychové nástroje a buchot bubnov.
