SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Orhan Pamuk: Ľudia u nás nemajú odvahu smiať sa

Rozkoš z textu, to je poznávacie znamenie románov tureckého nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Orhana Pamuka, ktorý pre Magazín o knihách poskytol exkluzívne interview.

Turecký románopisec Orhan Pamuk (1952) je v súčasnosti jeden z najlepších svetových spisovateľov, nositeľ Nobelovej ceny (2007). V slovenčine vyšli vo vydavateľstve Slovart jeho knihy Nový život, Moje meno je červená, Múzeum nevinnosti, Tichý dom, Čierna kniha a najnovšie jeho román Čosi čudné vo mne. Od narodenia žije v Istanbule, meste, v ktorého uliciach sa odohrávajú všetky jeho knihy.Turecký románopisec Orhan Pamuk (1952) je v súčasnosti jeden z najlepších svetových spisovateľov, nositeľ Nobelovej ceny (2007). V slovenčine vyšli vo vydavateľstve Slovart jeho knihy Nový život, Moje meno je červená, Múzeum nevinnosti, Tichý dom, Čierna kniha a najnovšie jeho román Čosi čudné vo mne. Od narodenia žije v Istanbule, meste, v ktorého uliciach sa odohrávajú všetky jeho knihy. (Zdroj: FOTO SME - TIBOR SOMOGYI)

Keď čítam vaše knihy, cítim z nich nostalgiu. Svet sa mení, ale ľudia spomínajú na bezpečie minulosti. Čo je také príťažlivé na minulosti, prečo sa obzeráme späť?

Nemyslím si, že by som bol nostalgický. Aj keď nie ste prvý, kto mi to povedal. Ako veľa autorov, aj ja píšem o tom, čo dobre poznám. Narodil som sa v Istanbule v roku 1952 a odvtedy v ňom žijem. A píšem o meste, ktoré dôverne poznám.

O ľuďoch, ktorých poznám, o miestach, ktorými prechádzam. O ľuďoch vyššej strednej triedy, ale aj tých, ktorých som stretol na ulici. A politika mojej pamäti je jednoducho zameraná na to, čo mi z tej minulosti a ich príbehov pripadá dôležité. Ale nie je to nostalgia. Nostalgia je tak trochu negatívna emócia.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo negatívna?

Nostalgia je konzervatívna. A ak sa vaše mesto mení tak mohutne a rýchlo, ako sa menil Istanbul za posledné desaťročia – aj s príchodom miliónov ľudí –, tak túžba zachovať staré mesto môže byť dokonca represívna. Je to čosi, čo bráni rozvoju, novému obchodu. Aj v Európe, v Paríži, v Ríme sa to staré, konzervatívne, bráni zmenám.

Počas môjho života sa Istanbul radikálne zmenil. Svoju prvú knihu som písal o tom, ako sa Istanbul začal meniť. Písal som o živote svojich blízkych, priateľov, o susedoch, buržoáznej vyššej strednej triede, z ktorej pochádzam. A o novom Istanbule. Keď som sa narodil, bolo to osemmiliónové mesto, teraz má šestnásť miliónov – a to prešlo pár desaťročí. Postupne som prišiel na to, že toto sebavedomé mesto má množstvo fascinujúcich vrstiev.

SkryťVypnúť reklamu

Mevlut, hrdina knihy Čosi čudné vo mne, je obyčajný chlapík, predavač na ulici, je však pokorný a má veľké srdce. Je šťastný?

Umenie románu je postavené na veľkej ľudskej sile. Máme silu pozerať sa na svet očami iných ľudí, máme šancu vnímať svet tak, ako ho vnímajú iní. V tejto knihe som chcel písať o inom svete v tom istom meste: o imigrantoch, ktorí prišli do Istanbulu. A mal som vnútorný pocit, že musím napísať o ľuďoch ulíc Istanbulu. Predavač jedla na ulici vidí mesto inak.

Máte rád pouličné jedlo?

Veľmi rád. Moja stredostavovská matka mi ho zakazovala: „Nesmieš jesť jedlo z ulice! Nerob to!“ Ale ja som miloval a milujem jedlá na ulici. Jedol som na najšpinavších miestach, lebo mám rád chute ulice. Nie preto, že by to bolo delikátne jedlo, ale preto, že je súčasťou živého mesta. To jedlo mi dáva pocit spolupatričnosti s miestom, s ulicou. A učí nás aj pokore.

SkryťVypnúť reklamu

Ochutnal som mnoho jedál na ulici a rozhodol som sa, že napíšem román o tomto krásnom svete. O človeku, ktorý prežíva svoje dni na ulici ako predavač bozy, čo je ľahko fermentovaný hustý nápoj z vykvaseného obilia s miernym obsahom alkoholu. Isto je v tom aj kus nostalgickej sily.

Chcel som vytvoriť román o normálnom, priemernom pouličnom predavačovi bozy. Lenže román nefunguje, keď je o niekom všeobecnom, obyčajnom. Podstatné je odhaliť v rozprávaní charakter človeka, ktorý dokáže bojovať každý deň o svoj život.

Čiže na jednej strane je to obyčajný predavač, ale sila románu je práve v tom, že ukáže aj tú jedinečnosť charakteru, typizovanú postavu, v ktorej sa stretne mnoho čiastočiek rôznych ľudí, aby vznikol niekto výnimočný. Pretože charakter je vlastne základom umenia románu.

SkryťVypnúť reklamu

Môže byť charakter národa spojený s jedlom? Mevlut a jeho príbeh je aj o jedení.

Keď hovoríme o jedle na ulici a lacných kioskoch, hovoríme aj o spôsobe existencie. Môžeme hovoriť o kultúre takéhoto jedla. Kniha je tak trochu aj kronikou zmeny, ktorá sa diala v minulých desaťročiach práve na úrovni jedla. Nie je to hlavná úloha knihy, ale tá mikrohistória je tu.

Dejiny nie sú len veľká diplomacia, ekonómia, vojny. Niekedy je dobré pozrieť sa na detaily, ktoré prehliadame. A keď sa pozrieme na charakter aj cez tieto detaily, objavíme nový pohľad na svet. V päťdesiatych rokoch sa jogurty nepredávali vo fľašiach či obaloch, ale na ulici od pouličných predavačov.

Potom sa začali objavovať keramické boxy, neskôr sklené fľašky a poháre, neskôr zasa kartónové a dnes plastové balenia. Sklené a keramické fľaše a poháre sa stávali súčasťou domácností, používali sa ako poháre, tie predmety žili svoje životy. Vyvolávačov na ulici v sedemdesiatych rokoch začala dopĺňať televízna reklama.

SkryťVypnúť reklamu

Prakticky každých pár rokov sa zmenil charakter jogurtového obchodu, niečo fungovalo paralelne, niečo zaniklo. Ale týka sa to aj iných produktov každodenného života. Nie som nostalgický za týmito časmi, ale som rád, že o nich môžem písať. Mikrohistória je niečo, o čom môžeme písať.

Keď James Joyce písal svoje texty, písal ich tiež o mikrohistórii, udalostiach malého okruhu ľudí v jednom meste. A stále pri tom hovoril o ľuďoch ako o charakteroch, ako o prototypoch. Keď sa budeme pozerať na detaily, môžeme tam vidieť celú ľudskosť s jej premenlivosťou.

Ako vznikal príbeh o pouličnom predavačovi?

Kniha mi zabrala šesť rokov, dal som jej veľa energie a času. Venoval som veľa času, aby som pozoroval, ako pracuje predavač typického uličného jedla, ako je ryža s kuraťom. Odkiaľ si kupuje ryžu, kde berie svoju bozu do stánku, ako to predáva. Chodil som po uliciach, jedol a pozoroval, čo ľudia robia, ako kupujú jedlo.

SkryťVypnúť reklamu

Rozprával som sa s predavačmi mnoho hodín. Som zo strednej triedy a toto sú moji susedia na ulici. Ale sú iní ako ja. Prišli do Istanbulu zo stredného Turecka, sú iní geograficky, kultúrou, históriou, náboženstvom, životným príbehom.

Ale – umenie románu je, že môžete vytvoriť charakter, postavu, ktorá je odlišná od vás. Môžete na nej pracovať, prepisovať ju, spoznávať ju, znova prepisovať a nakoniec sa vám stane veľmi blízka. Po šiestich rokoch práce je Mevlut plnohodnotná trojdimenzionálna ľudská bytosť, ktorá žije vo svojom románovom priestore. Presvedčí vás, že žije na uliciach Istanbulu. Vezme vás do svojich rúk a povodí vás po svojom meste, kde stretnete nové obchody aj mafiu, políciu, najchudobnejších, teroristov, každého, kto je na ulici.

SkryťVypnúť reklamu

Je predavač jedla šťastný?

Veľa mojich postáv v románoch žije akoby svoj život a ťažko povedať, či sú šťastní. Isto, Mevlut je silný charakter, ktorý som formoval do svojho románu tak, aby žil svoj špecifický život a bol svojím spôsobom vďačný a šťastný za život, ktorý žije.

Je šťastný a spokojný spôsobom, ako vedia byť spokojní predavači jogurtu a kurčiat, s ktorými som sa rozprával. Nejde o to, aby bol šťastný ako konkrétny človek, ale ako literárna postava, ktorá sa však opiera o fakty, o to, čo sa deje v skutočnom svete. Mevlut je pokorný a šťastný. Prijíma svet okolo seba a nechce v ňom robiť zle, naopak.

A ja som šťastný, ak je on šťastný tam, kde je. Mojou radosťou z písania je stvoriť charakter postavy a je na čitateľovi, ako ho prijme, ako sa rozhodne vnímať ho. Ak ho vnímate ako pokorného a šťastného – som rád.

SkryťVypnúť reklamu

Váš román je zároveň ukážkou sily tradičnej rodiny, ktorá si pomáha.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4ZAP na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4ZAP na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  2. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  5. Aj matematika sa dá skrotiť
  6. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  7. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Už tretí rok mení dm "Black Friday" na "Giving Friday"
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 591
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 863
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 549
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 182
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 399
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 269
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 064
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 979
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 716
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Literatúra

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
O knihách, Turecko
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Petra Vlhová v prvom kole zdolala Holanďanku Jelinkovú.

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.
Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.

Zuzana Kepplová.
V Argentíne, a nielen v Argentíne, sa lúčia s Diegom Maradonom.