O KNIHÁCH

Orhan Pamuk: Ľudia u nás nemajú odvahu smiať sa

Rozkoš z textu, to je poznávacie znamenie románov tureckého nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Orhana Pamuka, ktorý pre Magazín o knihách poskytol exkluzívne interview.

Turecký románopisec Orhan Pamuk (1952) je v súčasnosti jeden z najlepších svetových spisovateľov, nositeľ Nobelovej ceny (2007). V slovenčine vyšli vo vydavateľstve Slovart jeho knihy Nový život, Moje meno je červená, Múzeum nevinnosti, Tichý dom, Čierna kniha a najnovšie jeho román Čosi čudné vo mne. Od narodenia žije v Istanbule, meste, v ktorého uliciach sa odohrávajú všetky jeho knihy.(Zdroj: FOTO SME - TIBOR SOMOGYI)

Keď čítam vaše knihy, cítim z nich nostalgiu. Svet sa mení, ale ľudia spomínajú na bezpečie minulosti. Čo je také príťažlivé na minulosti, prečo sa obzeráme späť?

Nemyslím si, že by som bol nostalgický. Aj keď nie ste prvý, kto mi to povedal. Ako veľa autorov, aj ja píšem o tom, čo dobre poznám. Narodil som sa v Istanbule v roku 1952 a odvtedy v ňom žijem. A píšem o meste, ktoré dôverne poznám.

O ľuďoch, ktorých poznám, o miestach, ktorými prechádzam. O ľuďoch vyššej strednej triedy, ale aj tých, ktorých som stretol na ulici. A politika mojej pamäti je jednoducho zameraná na to, čo mi z tej minulosti a ich príbehov pripadá dôležité. Ale nie je to nostalgia. Nostalgia je tak trochu negatívna emócia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo negatívna?

Nostalgia je konzervatívna. A ak sa vaše mesto mení tak mohutne a rýchlo, ako sa menil Istanbul za posledné desaťročia – aj s príchodom miliónov ľudí –, tak túžba zachovať staré mesto môže byť dokonca represívna. Je to čosi, čo bráni rozvoju, novému obchodu. Aj v Európe, v Paríži, v Ríme sa to staré, konzervatívne, bráni zmenám.

Počas môjho života sa Istanbul radikálne zmenil. Svoju prvú knihu som písal o tom, ako sa Istanbul začal meniť. Písal som o živote svojich blízkych, priateľov, o susedoch, buržoáznej vyššej strednej triede, z ktorej pochádzam. A o novom Istanbule. Keď som sa narodil, bolo to osemmiliónové mesto, teraz má šestnásť miliónov – a to prešlo pár desaťročí. Postupne som prišiel na to, že toto sebavedomé mesto má množstvo fascinujúcich vrstiev.

Mevlut, hrdina knihy Čosi čudné vo mne, je obyčajný chlapík, predavač na ulici, je však pokorný a má veľké srdce. Je šťastný?

Umenie románu je postavené na veľkej ľudskej sile. Máme silu pozerať sa na svet očami iných ľudí, máme šancu vnímať svet tak, ako ho vnímajú iní. V tejto knihe som chcel písať o inom svete v tom istom meste: o imigrantoch, ktorí prišli do Istanbulu. A mal som vnútorný pocit, že musím napísať o ľuďoch ulíc Istanbulu. Predavač jedla na ulici vidí mesto inak.

Máte rád pouličné jedlo?

Veľmi rád. Moja stredostavovská matka mi ho zakazovala: „Nesmieš jesť jedlo z ulice! Nerob to!“ Ale ja som miloval a milujem jedlá na ulici. Jedol som na najšpinavších miestach, lebo mám rád chute ulice. Nie preto, že by to bolo delikátne jedlo, ale preto, že je súčasťou živého mesta. To jedlo mi dáva pocit spolupatričnosti s miestom, s ulicou. A učí nás aj pokore.

Ochutnal som mnoho jedál na ulici a rozhodol som sa, že napíšem román o tomto krásnom svete. O človeku, ktorý prežíva svoje dni na ulici ako predavač bozy, čo je ľahko fermentovaný hustý nápoj z vykvaseného obilia s miernym obsahom alkoholu. Isto je v tom aj kus nostalgickej sily.

Chcel som vytvoriť román o normálnom, priemernom pouličnom predavačovi bozy. Lenže román nefunguje, keď je o niekom všeobecnom, obyčajnom. Podstatné je odhaliť v rozprávaní charakter človeka, ktorý dokáže bojovať každý deň o svoj život.

Čiže na jednej strane je to obyčajný predavač, ale sila románu je práve v tom, že ukáže aj tú jedinečnosť charakteru, typizovanú postavu, v ktorej sa stretne mnoho čiastočiek rôznych ľudí, aby vznikol niekto výnimočný. Pretože charakter je vlastne základom umenia románu.

Môže byť charakter národa spojený s jedlom? Mevlut a jeho príbeh je aj o jedení.

Keď hovoríme o jedle na ulici a lacných kioskoch, hovoríme aj o spôsobe existencie. Môžeme hovoriť o kultúre takéhoto jedla. Kniha je tak trochu aj kronikou zmeny, ktorá sa diala v minulých desaťročiach práve na úrovni jedla. Nie je to hlavná úloha knihy, ale tá mikrohistória je tu.

Dejiny nie sú len veľká diplomacia, ekonómia, vojny. Niekedy je dobré pozrieť sa na detaily, ktoré prehliadame. A keď sa pozrieme na charakter aj cez tieto detaily, objavíme nový pohľad na svet. V päťdesiatych rokoch sa jogurty nepredávali vo fľašiach či obaloch, ale na ulici od pouličných predavačov.

Potom sa začali objavovať keramické boxy, neskôr sklené fľašky a poháre, neskôr zasa kartónové a dnes plastové balenia. Sklené a keramické fľaše a poháre sa stávali súčasťou domácností, používali sa ako poháre, tie predmety žili svoje životy. Vyvolávačov na ulici v sedemdesiatych rokoch začala dopĺňať televízna reklama.

Prakticky každých pár rokov sa zmenil charakter jogurtového obchodu, niečo fungovalo paralelne, niečo zaniklo. Ale týka sa to aj iných produktov každodenného života. Nie som nostalgický za týmito časmi, ale som rád, že o nich môžem písať. Mikrohistória je niečo, o čom môžeme písať.

Keď James Joyce písal svoje texty, písal ich tiež o mikrohistórii, udalostiach malého okruhu ľudí v jednom meste. A stále pri tom hovoril o ľuďoch ako o charakteroch, ako o prototypoch. Keď sa budeme pozerať na detaily, môžeme tam vidieť celú ľudskosť s jej premenlivosťou.

Ako vznikal príbeh o pouličnom predavačovi?

Kniha mi zabrala šesť rokov, dal som jej veľa energie a času. Venoval som veľa času, aby som pozoroval, ako pracuje predavač typického uličného jedla, ako je ryža s kuraťom. Odkiaľ si kupuje ryžu, kde berie svoju bozu do stánku, ako to predáva. Chodil som po uliciach, jedol a pozoroval, čo ľudia robia, ako kupujú jedlo.

Rozprával som sa s predavačmi mnoho hodín. Som zo strednej triedy a toto sú moji susedia na ulici. Ale sú iní ako ja. Prišli do Istanbulu zo stredného Turecka, sú iní geograficky, kultúrou, históriou, náboženstvom, životným príbehom.

Ale – umenie románu je, že môžete vytvoriť charakter, postavu, ktorá je odlišná od vás. Môžete na nej pracovať, prepisovať ju, spoznávať ju, znova prepisovať a nakoniec sa vám stane veľmi blízka. Po šiestich rokoch práce je Mevlut plnohodnotná trojdimenzionálna ľudská bytosť, ktorá žije vo svojom románovom priestore. Presvedčí vás, že žije na uliciach Istanbulu. Vezme vás do svojich rúk a povodí vás po svojom meste, kde stretnete nové obchody aj mafiu, políciu, najchudobnejších, teroristov, každého, kto je na ulici.

Je predavač jedla šťastný?

Veľa mojich postáv v románoch žije akoby svoj život a ťažko povedať, či sú šťastní. Isto, Mevlut je silný charakter, ktorý som formoval do svojho románu tak, aby žil svoj špecifický život a bol svojím spôsobom vďačný a šťastný za život, ktorý žije.

Je šťastný a spokojný spôsobom, ako vedia byť spokojní predavači jogurtu a kurčiat, s ktorými som sa rozprával. Nejde o to, aby bol šťastný ako konkrétny človek, ale ako literárna postava, ktorá sa však opiera o fakty, o to, čo sa deje v skutočnom svete. Mevlut je pokorný a šťastný. Prijíma svet okolo seba a nechce v ňom robiť zle, naopak.

A ja som šťastný, ak je on šťastný tam, kde je. Mojou radosťou z písania je stvoriť charakter postavy a je na čitateľovi, ako ho prijme, ako sa rozhodne vnímať ho. Ak ho vnímate ako pokorného a šťastného – som rád.

Váš román je zároveň ukážkou sily tradičnej rodiny, ktorá si pomáha.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4ZAP na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4ZAP na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nový úver na trhu pomôže vášmu biznisu napredovať
  2. Rok 2019: Začína sa éra informačného osvietenstva
  3. Vyznáte sa v novom označovaní palív?
  4. Masívna ofenzíva barcelonskej značky v segmente SUV
  5. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí
  6. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  7. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  8. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  9. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  10. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  1. Masívna ofenzíva barcelonskej značky v segmente SUV
  2. Vyznáte sa v novom označovaní palív?
  3. Vyhlásenie Vedeckej rady EU v Bratislave
  4. 5 skvelých interiérových trendov pre rok 2019
  5. Functional spaces for creative dwellers
  6. Nový úver na trhu pomôže vášmu biznisu napredovať
  7. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí
  8. Rok 2019: Začína sa éra informačného osvietenstva
  9. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  10. Pozvánka na udeľovanie ceny – ABF Slovakia Bakalár 2018
  1. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny 20 621
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 15 764
  3. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur 13 138
  4. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí 12 511
  5. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom 8 792
  6. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac 7 760
  7. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne 6 253
  8. Jedli ste už ružovú čokoládu? 6 208
  9. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii 4 235
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Ománe? 2 487

Téma: Literatúra


Článok je zaradený aj do ďalších tém Turecko, O knihách

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Zabije trikrát viac Slovákov ako autonehody

Ako funguje očkovanie a prečo sú antivakcinačné hnutia.

Komentár Zuzany Kepplovej

Prečo si Tóth myslí, že nepochybil

Podľa Kočnerovho informátora žiadny verejný záujem neexistuje.

Neprehliadnite tiež

Trápenie sveta aj vaše predsudky. Marek Ormandík postavil v Danubiane múr

Na výstave k päťdesiatke sú obrazy z posledných troch rokov.

Zomrela princezná so zlatou hviezdou Marie Kyselková

Dostala niekoľko filmových rolí krátko po sebe a potom ponuky utíchli.

V Maďarsku zomrel filmový producent Andrew Vajna

Vajna sa podieľal na tvorbe 59 filmov.