SME

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

Štefan Nosáľ bol dušou Lúčnice. Štefan Nosáľ bol dušou Lúčnice. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. V sobotu večer zomrel vo veku 90 rokov národný umelec, zakladateľ, umelecký vedúci a choreograf umeleckého súboru Lúčnica profesor Štefan Nosáľ.

Informáciu pre TASR potvrdili predstavitelia Lúčnice.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečítajte si tiež: Štefan Nosáľ: Ako sa kedysi tancovalo? Otec to vystihol najlepšie - vyskakovau, kerý ako vedeu Čítajte 

Smútok lúčničiarov

Členovia tohto umeleckého telesa vyjadrili hlboký zármutok nad stratou umeleckého šéfa a choreografa. "V srdciach veľkej rodiny lúčničiarov i celého Slovenska zostane Štefan Nosáľ navždy s nami," napísali vo vyhlásení, ktoré TASR poskytol manažér tanečného súboru Lúčnice Július Jackuliak.

SkryťVypnúť reklamu

Členovia Lúčnice pripomínajú, že Nosáľovo takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá sa ako reprezentačné teleso interpretujúce originálnu národnú kultúru zaraďuje medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore, je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát.

Jackuliak zároveň oznámil, že informácie o poslednej rozlúčke so Štefanom Nosáľom zverejní Lúčnica po konzultácii so smútiacou rodinou.

Prečítajte si tiež: Pamätá si všetky tanečnice z Lúčnice Čítajte 

Rodák z Hriňovej

Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Silné folklórne zázemie rodného kraja rozvinulo jeho vrúcny vzťah k ľudovému umeniu. V rokoch 1947-1953 študoval na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave, kde získal titul stavebného inžiniera.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 1949 pôsobil ako tanečník, postupne umelecký vedúci tanca a choreograf mužskej skupiny Odzemkári, neskoršej zložky Lúčnice. V rokoch 1953–1957 absolvoval odbor choreografia tanca na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972-1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor.

Umeleckým vedúcim a choreografom súboru Lúčnica, ktorý už roky plným priehrštím rozdáva neopakovateľné plody bohatej slovenskej tradície publiku doma i v zahraničí, sa Štefan Nosáľ stal v roku 1951.

Prečítajte si tiež: Štefan Nosáľ viedol Lúčnicu takmer 70 rokov, vytvoril sto kompozícií Čítajte 

Vychoval tanečníkov aj choreografov

Na tomto poste ovplyvnil umelecké smerovanie Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie.

SkryťVypnúť reklamu

Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca.

Vyznačujú sa rešpektovaním autentickosti folklórneho materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru.

Choreograficky spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom (SND) v Bratislave, Národným divadlom (ND) v českej Prahe alebo Belgickou kráľovskou operou v Antverpách.

Legendárne Na skle maľované, na ktorom sa autorsky spolupodieľal, malo v SND 640 repríz, čo je absolútny rekord v slovenskom divadle. Spolupracoval tiež na filmoch Rodná zem (1953) a Rok na dedine (1967). Režíroval programy folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej či v Detve. Je autorom publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala).

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Národný umelec

Profesor Štefan Nosáľ je nositeľom titulu Zaslúžilý umelec (1968) a titulu Národný umelec (1989). Vo februári 1997 mu prezident udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2001 dostal Krištáľové krídlo v kategórii hudba.

V januári 2007 sa stal laureátom Pribinovho kríža I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR. V roku 2010 si prevzal Cenu Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia.

Za výnimočný celoživotný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí mu pri príležitosti 90. výročia udelil na začiatku februára tohto roku minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák Zlatú plaketu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  2. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  3. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  4. Začínal s jednou Feliciou, dnes vozí manažérov z celého sveta
  5. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  6. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  7. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  8. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  1. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  2. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  3. Na Marka oharka do jarka
  4. Najlepšie okamihy svojho života zachytené s HONOR 400 Lite
  5. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  6. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  7. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  8. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  1. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 15 968
  2. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 11 399
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 545
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 343
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 3 058
  6. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 3 014
  7. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 2 689
  8. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 2 344
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  2. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  3. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  4. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  5. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  6. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  7. Jozef Černek: Ako vznikajú kulisy
  8. Ľuboš Vodička: Technické múzeum vo Viedni
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 652
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 272
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 69 036
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 620
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 20 376
  6. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 10 272
  7. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 717
  8. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 8 873
  1. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  2. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  3. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  4. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  5. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  6. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  7. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  8. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
SkryťZatvoriť reklamu