SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

Štefan Nosáľ bol dušou Lúčnice. Štefan Nosáľ bol dušou Lúčnice. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. V sobotu večer zomrel vo veku 90 rokov národný umelec, zakladateľ, umelecký vedúci a choreograf umeleckého súboru Lúčnica profesor Štefan Nosáľ.

Informáciu pre TASR potvrdili predstavitelia Lúčnice.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečítajte si tiež: Štefan Nosáľ: Ako sa kedysi tancovalo? Otec to vystihol najlepšie - vyskakovau, kerý ako vedeu Čítajte 

Smútok lúčničiarov

Členovia tohto umeleckého telesa vyjadrili hlboký zármutok nad stratou umeleckého šéfa a choreografa. "V srdciach veľkej rodiny lúčničiarov i celého Slovenska zostane Štefan Nosáľ navždy s nami," napísali vo vyhlásení, ktoré TASR poskytol manažér tanečného súboru Lúčnice Július Jackuliak.

SkryťVypnúť reklamu

Členovia Lúčnice pripomínajú, že Nosáľovo takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá sa ako reprezentačné teleso interpretujúce originálnu národnú kultúru zaraďuje medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore, je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát.

Jackuliak zároveň oznámil, že informácie o poslednej rozlúčke so Štefanom Nosáľom zverejní Lúčnica po konzultácii so smútiacou rodinou.

Prečítajte si tiež: Pamätá si všetky tanečnice z Lúčnice Čítajte 

Rodák z Hriňovej

Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Silné folklórne zázemie rodného kraja rozvinulo jeho vrúcny vzťah k ľudovému umeniu. V rokoch 1947-1953 študoval na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave, kde získal titul stavebného inžiniera.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 1949 pôsobil ako tanečník, postupne umelecký vedúci tanca a choreograf mužskej skupiny Odzemkári, neskoršej zložky Lúčnice. V rokoch 1953–1957 absolvoval odbor choreografia tanca na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972-1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor.

Umeleckým vedúcim a choreografom súboru Lúčnica, ktorý už roky plným priehrštím rozdáva neopakovateľné plody bohatej slovenskej tradície publiku doma i v zahraničí, sa Štefan Nosáľ stal v roku 1951.

Prečítajte si tiež: Štefan Nosáľ viedol Lúčnicu takmer 70 rokov, vytvoril sto kompozícií Čítajte 

Vychoval tanečníkov aj choreografov

Na tomto poste ovplyvnil umelecké smerovanie Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie.

SkryťVypnúť reklamu

Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca.

Vyznačujú sa rešpektovaním autentickosti folklórneho materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru.

Choreograficky spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom (SND) v Bratislave, Národným divadlom (ND) v českej Prahe alebo Belgickou kráľovskou operou v Antverpách.

Legendárne Na skle maľované, na ktorom sa autorsky spolupodieľal, malo v SND 640 repríz, čo je absolútny rekord v slovenskom divadle. Spolupracoval tiež na filmoch Rodná zem (1953) a Rok na dedine (1967). Režíroval programy folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej či v Detve. Je autorom publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala).

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Národný umelec

Profesor Štefan Nosáľ je nositeľom titulu Zaslúžilý umelec (1968) a titulu Národný umelec (1989). Vo februári 1997 mu prezident udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2001 dostal Krištáľové krídlo v kategórii hudba.

V januári 2007 sa stal laureátom Pribinovho kríža I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR. V roku 2010 si prevzal Cenu Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia.

Za výnimočný celoživotný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí mu pri príležitosti 90. výročia udelil na začiatku februára tohto roku minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák Zlatú plaketu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  1. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  4. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  5. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  8. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 695
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 607
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 890
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 986
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 281
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 205
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 248
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  2. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  3. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  4. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  6. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  8. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 26 475
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 753
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 346
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 346
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 937
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 684
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 292
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 246
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu