BRATISLAVA. Výtvarníkovi Petrovi Kalmusovi prišla obžaloba za poškodzovanie symbolov bývalého Sovietskeho zväzu. Polícii ho nahlásil František P. s tým, že videl človeka jemu podobného z pomníka osekávať kosáky a kladivá.
Informáciu priniesol denník N.
V čase údajného incidentu sa Peter Kalmus vracal z krčmy do hotela. Zastavila ho však policajná hliadka, ktorá sa snažila zistiť, či má výtvarník so sebou nejaké náradie.
Kalmus potom žiadal, aby polícia zabezpečila konfrontáciu medzi ním a svedkom, ktorý ho udal. Ten to však odmietol.
Policajti Kalmusovi vrátili doklady a pustili ho domov. Ostáva obžalovaný z prečinu výtržníctva.
Priestupok alebo výtržnosť?
"Naposledy som kosáky a kladivá z tohto pomníka odstraňoval v decembri 1989," hovorí pre SME Peter Kalmus. Pripomína, že vlani odstránil tri z týchto symbolov dvadsaťročný mladík, ktorý študuje vo Veľkej Británii a k aktu sa aj otvorene prihlásil. Polícia tento čin kvalifikovala ako priestupok, ktorý sa skončil pokarhaním.
Keď na jeseň minulého roka Petra Kalmusa, známeho výtvarnými dielami ostro kritizujúcimi totalitu, v tejto istej veci obvinili, kvalifikovali prípad ako vandalizmus a krádež a výšku škody odhadli na 64 eur.
Prokurátor vtedy prípad zamietol a doporučil na došetrenie. Vyšetrovateľ ho následne prekvalifikoval na výtržnosť, čo znamená, že sa má riešiť súdnou cestou.

Symboly bývalého Sovietskeho zväzu sa nachádzajú na pomníku padlým v druhej svetovej vojne, ktorý je majetkom mesta Košice. Stavali ho sovietski dôstojníci s košickými robotníkmi ešte v apríli 1945 pred skončením vojny
Pomník prežil tvrdé päťdesiate roky, kosáky a kladivá na ňom prvý raz občania demolovali v auguste 1968 pri invázii sovietskych vojsk na naše územie. Hneď v nasledujúcom roku ich nahradili bronzovými replikami.
Na vlnách nespokojnosti
Vlna nespokojnosti sa prejavila opäť v roku 1989, keď ich odstránili spolu s mnohými inými symbolmi totality. Následne sa mesto opäť postaralo, aby sa vrátili späť. "Obeťami vojny boli mladí nevinní chlapci. Robiť z nich boľševikov je absurdné," hovorí Kalmus. Upozorňuje, že na východnom Slovensku sú aj hroby nemeckých vojakov, a na nich predsa nie sú a nemôžu byť znaky SS.
Tvrdí, že obete druhej svetovej vojny má v hlbokej úcte a keby sa robila seriózna rekonštrukcia pomníka, tak k nej rád prispeje. Nesúhlasí však, aby na ňom boli symboly najtvrdšej diktatúry v dejinách ľudstva.
"Propagácia komunizmu a fašizmu je trestným činom. Mali by trestať tých, ktorí lepenkové kosáky a kladivá stále vešajú späť," hovorí Kalmus. Tvrdí, že s prípadom z vlaňajška nemá nič spoločné. "Spýtajte sa na ruskom veľvyslanectve, prečo tak trvajú na vrátení týchto symbolov."
Na jeho podporu sa ozvali viaceré osobnosti, medzi nimi hovorca Ústavu pamäti národa a spisovateľ Peter Juščák či český historik Petr Blažek z Centra pre dokumentáciu totalitných režimov.