Hudba sa zvykne členiť na stredný prúd a alternatívu. Jedno je vnímané ako konzum, povrchná snaha zarobiť, za ktorou stojí celý tím ekonómov, druhé ako vyššie umenie vytvorené v slobodných podmienkach a synonymum kreativity.
Hranica medzi týmito sférami zvykla byť celkom zrejmá, lakmusovým papierom na Slovensku boli rádiá: pesničky jedných hrali na Exprese, pesničky druhých na FM. Čiara sa však hlavne v posledných rokoch čoraz viac stiera.
Popoví interpreti ako Beyoncé začali riskovať a experimentovať, zatiaľ čo alternatívne hviezdy ako kanadská kapela Arcade Fire koketujú s ľúbivým zvukom prijateľnejším pre masy.
Počuť to na jej najnovšom albume Everything Now, ktorí vydali v piatok. Kto vie byť hravý a nepristupuje k umeniu snobsky, ale vidí v ňom cestu, ako povedať niečo úprimné a univerzálne pre všetkých, dokáže zjednotiť oba tábory. To bola zrejme aj jej ambícia, v tejto disciplíne však pohorela.
Sme na internete spokojní?
Everything Now má zopár dobrých čísiel.
V strede albumu sa pre ocitol netradičný koncept. „Nekonečný obsah, nekonečný obsah, nekonečne spokojní,“ spieva Win Butler hneď v dvoch po sebe nasledujúcich pesničkách. Obe sa volajú Infinite Content, rozdeľuje ich len podtržník v názve jednej z nich. Prvá je hlučná, chaotická, druhá pokojná, baladická.