Ozvem sa hneď, ako budem späť v civilizácii, povedal fotograf a prírodovedec TOMÁŠ HULÍK, keď sme si dohadovali rozhovor. Práve bol na východe, presne tam, kde sa nakrúcala Čiara. Teda nový slovenský film, ktorý demaskoval podsvetie a kriminalitu na mieste, kde sa končí Schengen a začína sa zvyšok Európy.
Aj on tam bol pracovne. Už niekoľko mesiacov nakrúca film Odvrátená tvár Slovenska a zaznamenáva krajinu, ktorá je síce krásna a má nádherné drevené kostolíky, ale nevie, ako sa má o seba starať. Namiesto toho, aby vďaka eurofondom vybudovala niečo nové, ničí aj to, čo už mala postavené. Skorumpovaných policajtov aj zdedené myslenie po komunistoch.
Tomáš Hulík je na svojich cestách niekedy nazlostený, niekedy žasne alebo sa smeje, niekedy mu je do plaču. A vraví, že temný svet, ktorý ukázala Čiara, nie je v zásade v ničom iný ako svet, ktorý by sme našli všade inde na Slovensku.
Zahraniční novinári po premiére Čiary hovorili, že objavili exotický svet. Aj pre vás je východ exotikou?
"Áno, východ je exotika.“
A to je dobre alebo zle?
"Pre mňa dobre. Každá odlišnosť je pozitívna.“
Ale keď sme sa rozprávali, dokedy budete na východe, hovorili ste o "návrate do civilizácie". Čo ste tým mysleli?
"To som prehnal, samozrejme. Ako by som to správne povedal? Východ je proste iný, ale keď to hovorím, nie je v tom nič dehonestujúce. Keď človek vraví, že sa teší do civilizácie, teší sa domov."
Tomáš Hulík (41), prírodovedec, fotograf, filmár. Jeho vášňou sú bobry, filmy nakrúcal pre National Geographic aj s Pavlom Barabášom. Pravidelne píše komentáre pre denník SME. (zdroj: ARCHÍV T.H.)Možno povedať, že na hranici s Ukrajinou sa už dotýkame Východu? My, čo sa chceme priradiť k Západu.
"Ani nie. Ukrajina je aj nie je iný svet. To čo sa deje v ukrajinskej politike, sa nám môže zdať vzdialené a absurdné, inak však medzi našimi krajinami nie je až taký extrémny rozdiel. Je asi taký istý ako medzi Slovenskom a Rakúskom. Cítime sa nejakí iní? Film Čiara sa len zameral na jeden problém na jednom mieste, ale podobné veci sa vždy diali aj na hranici s Poľskom.“
Andy Hryc povedal, že filmový štáb bozkával slovenskú zem, keď sa vrátili z nakrúcania na Ukrajine.
"Viem si to predstaviť. Keď ste zvyknutý na život v civilizačnom „luxuse“, samozrejme, že budete bozkávať slovenskú zem, ale aj u nás je na mnohých miestach chudoba. Nepopieram, život tam vyzerá iný, ale neviem povedať čím. Mentalitou? Náboženstvom? Farebnosťou? Možno. Mne sa napríklad páči v Mongolsku. Život je tam ťažký, no bohatstvom ľudí je spolupatričnosť, ochota pomôcť a schopnosť nezávidieť si. Radšej by som teda povedal, že na Východe je to iné a je to tam pekné. Dejú sa tam šialenosti, ale len v takej miere ako všade inde na Slovensku."
A čo také šialené sa tam deje?
„Úsmevne? Mňa zaráža veľmi veľa anglických áut s volantom na pravej strane.
