Hudbu ste začali tvoriť okolo roku 1999. Aká bola kapela Metronomy vtedy a aká je dnes?
„V tom čase som mal šestnásť rokov, užíval som si, hrával som na bicie v kapele a učil som sa, ako robiť hudbu. Ako každý v tom veku som bol nadšený tým, že hrám muziku a tým, že môžem dokázať niečo vlastné. Odvtedy som prešiel od snívania k tomu, že to naozaj robím. Vtedy to bola túžba, dnes realita. Keby som zomrel, tak si ma zapamätajú ako lídra Metronomy, čo je skvelé. Som hrdý na to, ako sa to celé zmenilo.“
Menili ste svoj štýl aj hudobne?
“Chcem len robiť hudbu, ktorá sa mi páči. Ak je vašim cieľom robiť čo najpopulárnejšiu hudbu, mení to to, čo robíte a uberá to tomu dušu.
„
„Zo začiatku sme robili inštrumentálnu elektronickú hudbu, no zdalo sa mi to ako neprístupný štýl, tak som skúsil aj spev. Ak máte radi hudbu, váš vkus aj emócie sa postupne menia. Vždy, keď som mal inú inšpiráciu, snažil som sa dostať to do svojej hudby. Čím viac starnem, mám viac mám pocit, že starne aj moja hudba. Dúfam, že nie je len pre starých.“
V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že sa pravdepodobne nestanete mainstreamovou kapelou. Kde je hranica medzi mainstreamom a alternatívou?
„Možno sa raz staneme mainstreamom, ak omylom napíšem nejakú komerčne úspešnú skladbu. Páčilo by sa mi, keby sme boli úspešnou veľkou kapelou, ale nie je to náš cieľ. Chcem len robiť hudbu, ktorá sa mi páči. Ak je vašim cieľom robiť čo najpopulárnejšiu hudbu, mení to to, čo robíte a uberá to tomu dušu.“
