BRATISLAVA. Keď v skladbe Fratres od estónskeho tvorcu Arva Pärta prvý raz zaznie klavír, spôsobuje to zimomriavky. Skladateľ sa v nej snažil predstaviť si, ako znie večnosť a vystihnúť nevyspytateľnosť života. Hrali ju počas poslednej rozlúčky s hudobníkom Mariánom Vargovi.
Pre verejnosť ju pripravili v nedeľu podvečer v priestoroch Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici v Bratislave. Príhovory smútiacich striedala nádherná hudba.
Hudobník tento rok oslávil sedemdesiat rokov, ale už dlhšiu dobu bojoval so zákernou chorobou. V stredu prišla správa o jeho úmrtí.
Naučil nás chodiť vzpriamene
Do ticha v sále zneli skladby Vargove, ale aj tie, ktoré rád počúval. Pripomenuli, že jeho tvorba nebola len o hravosti, vznešenosti a veselosti, ale že často pôsobila osudovo.
Pieseň Ľalia poľná obrad uzatvárala, Vargovi ju zaspieval niekdajší blízky spolupracovník Pavol Hammel spolu so zborom. Ulica pred kostolom sa medzitým zapĺňala, ľudia sledovali poslednú rozlúčku na obrazovke.
„Nemal rád dlhé reči a oficiálne podujatia, ak by tu bol teraz, zrejme by sa pozrel na hodinky, kedy si už môže ísť dať cigaretu,“ povedal o Vargovi spisovateľ Peter Uličný, ktorý s ním vdol viacero rozhovorov a vydal z nich knihu.
Pripomenul, akou významnou bola Vargova hudba za minulého režimu. „Ty si nás svojou nezaraditeľnosťou, ako si vytŕčal zo šedivého davu, naučil chodiť vzpriamene.“

Nezmizne zo slovenskej kultúry
Obrad viedol Daniel Pastirčák. „Zvoňte zvonky, zvonky, zvoňte, prizvoňte nám krásny sen, nech vládzeme prežiť tento deň,“ odcitoval v úvode svojho prejavu text známej pesničky.
Blízky Vargov priateľ skladateľ Vladimír Godár vravel, že ich oboch spájala viera v to, že slovenská hudba má zmysel. „Videl síce veci paradoxne, no nikdy mu neunikala podstata. Vďaka nemu slovenská hudba v tom dvadsiatom storočí zmysel dostala."
Godár inštitúcám veľmi nedôveruje, ale myslí si, že Vargova hudba sa zachovaná v srdciach ľudí a prežije tak večnosť. „Nemyslím si, že by jeho dielo zmizlo zo slovenskej kultúry, neverím, že by sme boli takí hlúpi.“