Ruka s tromi prstami na obale nového albumu bratislavskej kapely Saténové ruky sa nás snaží presvedčiť, že je to už v poradí tretia nahrávka hudobníkov. Snaží sa nás o tom presvedčiť aj jej názov „Tretí.“ Je to však žart, ale možno aj želanie tvorcov. V skutočnosti je totiž len druhá.
Vraj sa tak chceli vyhnúť prekliatiu. Keď sa hudobníkovi podarí debutový album, vyvolá okolo seba rozruch a zrazu je obklopený fanúšikmi. Môže to prirodzene priniesť obavy. Čo ďalej? Bude vedieť prekonať očakávania okolia a napísať hudbu ešte zaujímavejšiu, ako písal doteraz? Alebo sklame?
Mnohé dobré kapely sa po druhej nahrávke rozpadli. Začali o sebe pochybovať, koncertovanie ich unavilo, prípadne sa rozhádali. Zdá sa však, že to nebude prípad Saténových rúk. Z ich novinky pochybnosti necítiť.
Obal albumu Tretí od Saténových rúk. (zdroj: Go2Stage)Cynizmus je liekom na nudu
Saténové ruky skutočne zaujali. Kapela štyridsiatnikov sa pred dvomi rokmi zapáčila, vyhrala ceny, ľudia chodia radi na ich koncerty.
