BENÁTKY, BRATISLAVA. „V deväťdesiatych rokoch bola vojna na Balkáne témou číslo jeden. Po dlhý čas sústreďovala pozornosť celého sveta. Dnes, keď sa stane katastrofa a dostane sa na prvé stránky novín, vydrží v médiách nanajvýš týždeň a prestane byť zaujímavá. Stratili sme schopnosť súcitu,“ hovorí režisér Emir Kusturica.
O pár dní bude mať v kinách film Na mliečnej ceste, rozprávku o vojne, v ktorej hrá s Monicou Bellucci a v ktorej má symbolickú úlohu had.
„Chcem týmto filmom vrátiť ľuďom niečo zo stratenej ľudskosti, z idealizmu, z presvedčenia, že láska nie je len proces, ale stav duše. Okrem všetkého krásneho však láska so sebou nevyhnutne prináša aj utrpenie. Ukazujem utrpenie ako druhú stranu krásy,“ hovoril v rozhovore pre SME na festivale v Benátkach, kde mal film premiéru.
Od vášho predchádzajúceho filmu Testament uplynulo takmer deväť rokov. Prečo vám film Na mliečnej ceste trval tak dlho?
„Nebyť rozmarov počasia, zmien v scenári, hľadania exteriérov a zdĺhavej postprodukcie, mohla byť výroba filmu rýchlejšia a pohodlnejšia. Nebola. Všetko, čo sprvu vyzeralo jednoduché, sa komplikovalo. Samotné nakrúcanie trvalo tri roky a potom rok a pol, skoro dva roky trvala digitálna postprodukcia, výroba špeciálnych efektov. Zistil som, že vyrobiť v našich podmienkach dobré CGI je takmer nemožné. A to sa stalo i dôvodom dlhého pôrodu môjho filmu. Je to môj prvý digitálne snímaný film a s výsledkom som spokojný. Obraz, farby, jas, kontrast – všetko je takmer také dobré ako na filmovom páse.“
Vo filme Na mliečnej ceste s Monicou Bellucci. (zdroj: FILM EUROPE)Stálo to za to? Bol napríklad digitálny had pre vás tak veľmi dôležitý?
„Digitálne zásahy nie sú len v scéne s hadom, CGI je v tomto filme všade. A najlepšie sú tam, kde si ich vôbec nevšimnete. Obraz husí, skáčucich do vane plnej krvi, nie je CGI. No krv, jej farba i tvar kvapiek, sú digitálne. V odyseovskom úteku s ovcami je CGI. Let sokola a svet videný jeho očami – to je tiež CGI. A bez sokola by som tento príbeh vyrozprávať nemohol. Sokol je jedna z hlavných postáv.“
“Monica Bellucci zostáva stopercentne ženská aj v špinavej drsnej scéne úteku s ovcami, ktorú sme dlho snímali v úmorných horúčavách. Len vďaka nej sa mi podarilo spojiť do jedného celku oba protikladné základné hýbatele ľudského života – lásku a vojnu.
„
Je digitálny aj medveď, ktorého kŕmite „z úst do úst“?
„Nie, toto zviera je skutočné a ja ho poznám od čias, keď bol malým medvieďaťom, takže nakrútenie tejto scény bez kaskadéra pre mňa nebolo nijako náročné a tešil som sa naň. Zato producenti sa išli zblázniť od strachu.“
Na mliečnej ceste zase raz pracuje s motívom lietania. Prečo sa k nemu tak často vraciate?
