Manželia v rokoch sedia na gauči a predstavujú svoju najnovšiu hru na Broadwayi. Nezabudnú predstaviť ani seba.
Prvá začne žena. „Som Renée Taylorová a zrejme ma poznáte ako matku televíznej pestúnky,“ spomína známy sitcom o pojašenej pestúnke Fran.
“Bol som hedonista a ona trpiteľ. Ja som ju naučil užívať si, ona ma naučila trpieť.“
„
Jej manžel plynulo nadviaže: „Som Joe Bologna a asi ma poznáte len ako manžela herečky z toho sitcomu.“
V podstate má pravdu. Tvár jeho ženy bola divákom vždy o čosi povedomejšia. Joe Bologna však takmer celú kariéru stál pri nej.
Často ako herec. Inokedy spolu zase písali scenáre, jeden z nich sa stal skutočným trhákom priniesol im dokonca aj nomináciu na Oscara. A tak si spolu žili, päťdesiatdva rokov.
Joseph Bologna (30.12.1934 – 13. 8.2017) bol výzorom tvrdý chlap, no hral citlivých milovníkov a v rovnakej nôte písal aj scenáre.
Písal vtipy pre komikov
Narodil sa v Brooklyne a vyštudoval dejiny umenia na Brownovej univerzite. Keď ho obsadili do jednej zo študentských hier, s prekvapením zistil, že má herecké nadanie. Do filmového sveta sa však nehrnul okamžite, namiesto toho narukoval k námornej pechote.
Na krátky čas vstúpil aj do reklamného prostredia, už ako režisér. A s Renée Taylorovou sa spoznal, keď si na dôvažok privyrábal písaním vtipov pre komikov. Vzali sa v roku 1965.
Joe Bologna s manželkou Renée Taylorovou. Neskôr sa stala známejšou tvárou práve jeho žena. (zdroj: WIKI COMMONS)Obaja mali tvorivého ducha a premýšľali v rovnakých súvislostiach, čo ich predurčilo k úspešnej spolupráci.
Ich prvým spoločným dielom bol scenár ku hre Milenci a ďalší cudzinci (Lovers and Others Strangers, 1970). Štyri krátke hry o dvojiciach rozličného veku a odlišných životných situáciách mohli diváci vidieť na doskách v Brooks Atkinson Theater.
Clive Barnes, recenzent New York Times, predstavenie vyzdvihol ako "čulé kvarteto“ napísané s porozumením a iróniou. Manželia Joe a Renée sa rozhodli predať práva na svoj scenár filmu.
A tak vznikla snímka Cy Howarda, ktorá získala tri nominácie na Oscara. Vyhrala len jedného, za hudbu. Ale medzi nominovanými bol aj adaptovaný scenár manželov Bolognu a Taylorovej.
Začali a neprestali
Povzbudení pozitívnymi ohlasmi sa vrhli na ďalší scenár – Stvorení jeden pre druhého (Made for each other, 1971). Podľa denníka New York Times bol film satirou, čo zachytávala ich vlastný príbeh lásky.
Takže si v ňom aj zahrali. Komu by mohli rázovité charaktery sadnúť lepšie, ako ľuďom, ktorých mali vystihnúť?
Pre Joa to bolo herecká premiéra, odrazu sa stal kovaným hercom, ktorý obsadzoval hlavné postavy. V roku 1973 si spolu s Cliffom Gormanom zahral hlavnú rolu vo filme Policajti a lupiči.
Významný medzník v Bolognovej kariére znamenala komédia Môj najmilší rok (My Favorite Year, 1983). Vtipné dialógy a pocta televízii NBC.
Ako King Kaiser si Joe Bologna získal uznanie kritikov. Jeho postava bola poslušným občanom s dušou kriminálnika.
Prichádzali ďalšie a ďalšie roly, filmy a Joe sa zopárkrát dokonca posadil aj na režisérsku stoličku. Scenáre do svojich filmov písal spolu s manželkou a, pochopiteľne, v nich obaja aj hrali.
Manželka ho naučila trpieť
Už ako šesťdesiatnici v roku 2001 napísali ďalšiu hru o svojom manželstve. Volá sa Ak ma raz opustíš... pôjdem s tebou! (If You Ever Leave Me… I’m Going With You!).
Novinári sa manželov často pýtali, v čom tkvie tajomstvo ich trvácneho zväzku a nekončiacej spolupráce v branži.
Joe vtedy vyzdvihol ich rozdielnosť. Nie náboženskú, aj keď on bol katolík a Renée židovka.
Mal na mysli rozdiely v chápaní života, na ktorých sa naučili pracovať „Bol som hedonista a ona trpiteľ. Ja som ju naučil užívať si, ona ma naučila trpieť.“
