BRATISLAVA. Tisíc, stotisíc, milión? Koľko vojakov bolo vlastne treba evakuovať z Dunkirku počas druhej svetovej vojny? Pre človeka z roku 2017 pomaly čísla strácajú svoju hodnotu, obete sa menia na abstraktnú masu a žiadna strata života už nedokáže vyvolať takú empatiu a bolesť ako posledné obete teroristických útokov.
Režisér Christopher Nolan však patrí medzi tých, čo si pod operáciou Dynamo dokážu predstaviť skutočného človeka, pretože pri nej zahynul jeho starý otec. Preto sa asi stalo, že keď sa rozhodol nakrútiť o vojne film, nakrútil ho inak, ako by veľa ľudí čakalo. Výsledky v kine a reakcie v médiách tomu zodpovedajú.
Nolan nevyužil to, čo mohol
Dunkirk je anomália medzi vojnovými filmami. Christopher Nolan vedel o evakuácii spojeneckých vojsk v roku 1940 viac, ako potreboval vedieť v škole. Ale nevyužil to. Dunkirk nepoňal ako epický príbeh, nepoňal ho faktograficky alebo dokumentárne. Mohol si síce dovoliť takých skvelých hercov, ako sú Cillian Murphy, Kenneth Branagh, Tom Hardy a Mark Rylance, ale ako ich využil?
