Kazimierz Moczarski: Rozhovory s katom (Prekl. Milica Nováková, Absynt 2017)Ak ste príslušníkom poľskej Krajinskej armády, novinárom aktívnym v protifašistickom odboji a dokonca v istom čase máte za úlohu pokúsiť sa o likvidáciu tohto popredného nacistického pohlavára, aký zaujmete postoj k vysokému dôstojníkovi SS, s ktorým ste zavretý v priestore niekoľkých štvorcových metrov?
Osem mesiacov v jednej cele s katom
Od 2. marca do 11. novembra 1949 bol Kazimierz Moczarski vo varšavskom väzení Mokotów v jednej cele s SS-Gruppenführerom Jürgenom Stroopom, popredným pohlavárom nemeckého SS, ktorého úlohu pri zlikvidovaní židovského povstania vo varšavskom gete vysoko oceňovali aj Adolf Hitler a Heinrich Himmler. Akoby nebolo bizarností dosť, Moczarského, príslušníka Krajinskej armády, podliehajúcej počas vojny exilovej vláde v Londýne, po vojne v roku 1945 zatkli, obvinili zo spolupráce s nacistami a odsúdili najprv na desať rokov a neskôr dokonca aj na trest smrti.
Nebolo to nič mimoriadne, nielen v Poľsku sa komunisti po vojne takýmto drastickým spôsobom snažili zlikvidovať príslušníkov západného alebo nekomunistického odboja. Kazimierz Moczarski nepodľahol pokušeniu s oneskorením splniť svoju úlohu a využil príležitosť na to, aby lepšie spoznal, ako sa z bežného radového Nemca stane monštrum – a či aspoň pred koncom života nevysloví ľútosť nad množstvom zničených životov, ktoré mala na svedomí nacistická ideológia a aj on sám.
Výsledkom je nesmierne pútavý záznam rozhovorov poľského novinára s nemeckým esesákom a katom tisícok Židov, Poliakov a Ukrajincov. V knihe sa autor takmer vôbec nevenuje dôvodom, prečo sa aj poľský odbojár dostal do väzenia, prečo ho poľská justičná mašinéria rovnako odsúdila na trest smrti, prečo bola poľská spoločnosť súbežne s oslobodzovaním sovietskymi vojakmi aj obsadzovaná, akému mučeniu bol autor podrobovaný – podľa jednej verzie autor si bol vedomý, že takéto obvinenie komunistického režimu by nadobro znemožnilo vydanie jeho knihy, podľa inej nechcel prekryť opisom komunistických zločinov svoju „správu-reportáž“ o zločinoch a zločincoch nacistických.
Čo sa skrýva v hlave nacistu?
Samotná možnosť niekoľko mesiacov komunikovať s človekom zo skutočne druhého brehu či druhej strany barikády, s človekom, ktorý bol skutočným nepriateľom na život a na smrť a ktorého dostala do väzenia tá istá moc, hoci v prípade esesáckeho generála úplne opodstatnene, sa stala „životnou príležitosťou“ nahliadnuť dovnútra nacistickej duše – aj s nečakaným či netradičným bonusom.
