BRATISLAVA. Boli pri tom, keď sa menil režim, vyrastali v divokých deväťdesiatych rokoch, keď na uliciach vybuchovali autá, aj keď sa rozvracali hodnoty. Narodili sa v 70. rokoch, keď na Slovensku naozaj panovala drsná škola.
Erik Binder, Palo Čejka, Jan Čumlivski, Emil Drličiak, Juraj Horváth a Tomáš Klepoch patria k strednej výtvarnej generácii. Nešuchocú portfóliami a nezakladajú si na prepiatej prezentácii svojej tvorby. Sú to osobití autori, ktorých síce každý pozná, ale ktorí akosi vypadli z galerijnej prevádzky. Zmeniť sa to pokúsila výstava v Slovenskej národnej galérii s názvom Drsná škola. Súčasná grafika účtuje s dejinami.
Drsná škola v SNG. (zdroj: SNG)„Táto výstava upriamila svetlo na niečo, čo je trvalo prítomné, ale bolo akoby skryté. Nejde o typickú výstavu grafiky, pretože dnes sa žánre v súčasnom umení prelínajú. Je to výpoveď o tom, čo robí súčasné umenie s tradičnými hranicami a zároveň je to aj výpoveď o jednej generácii," hovorí kurátorka výstavy Alexandra Kusá.
K názvu Drsná škola ju inšpiroval literárny smer z detektívok. "Je to síce poklesnutý žáner, ale to sa často hovorilo aj o grafike. Tým, že je taká seriálna, nie je to úplne crème de la crème výtvarného umenia,“ hovorí. „Keď som si o smere drsná škola začala študovať viac, prišla som na viac paralel. Napríklad, na súvis s dobovým realizmom."
Hra s princípmi grafiky
Po formálnej stránke autorov spája spôsob tvorby, dominuje v nej stopa rydla. Grafika ako žáner si, na rozdiel od kresby či maľby, zväčša vyžaduje premyslenie a dôsledné spracovanie. No Kusá vraví, že pre vystavujúcich grafikov je typická istá spontánnosť, ktorú vniesli do tohto rigidného žánru.
