Článok pokračuje pod video reklamou
Skutočné príbehy prvorepublikových žandárov, vynikajúci herci, dobové kostýmy a na dôvažok režisér Antonín Moskalyk. V Česku pred dvadsiatimi rokmi vznikol seriál, ktorý prekonal rekordy v sledovanosti a populárny je dodnes.
Kým ČT 1 znovu reprízuje všetky diely, naša Jednotka v lete odvysielala prvých trinásť dielov. Hovorkyňa RTVS tvrdí, že seriál patrí k najsledovanejším programom leta za posledných sedem rokov, v októbri sa preto začne vysielať druhá séria.
Na nakrúcanie humoresiek si pre SME zaspomínal seriálový Karel Arazím – herec TOMÁŠ TÖPFER, ktorý je dnes riaditeľom pražského Divadla na Vinohradech.
Nadchol vás námet žandárov a prvej republiky alebo vás musel režisér Moskalyk prehovárať?
"Antonín Moskalyk mi dal ponuku, ktorá sa neodmieta. A prehovárať ma nemusel, námet ma uchvátil hneď. My Česi aj Slováci máme na obdobie prvej republiky veľmi nostalgický pohľad. Možno tie časy ani neboli také atraktívne, aké sa nám zdajú dnes, ale bolo to dvadsať rokov, počas ktorých sme urobili veľký pokrok. Boli sme taký demokratický ostrov v rozbúrenej Európe.
Sám som prvú republiku nezažil, na vlastnej koži ju okúsili iba moji rodičia, ale veľmi nostalgicky na ňu nazerám. Okrem toho mám veľmi rád staré autíčka a motorky, takže som sa na nakrúcanie dobového seriálu tešil."
Ale práve tie staré autíčka a motorky vás vraj na pľaci potrápili najviac.
"To je pravda, s pojazdnou technikou to bolo veľmi zložité. Samozrejme, divák vidí iba klapku, kde nasadneme, bez problémov štartujeme a v okamihu odchádzame. Ale koľkokrát to zabralo päť či šesť klapiek, kým sa nám motorku podarilo nakopnúť.
Ivan Trojan (prvý zľava) ako Bedřych Jarý, Karel Arazím v podaní Tomáša Töpfera a František Švhlík ako Čeněk Němec (v sajdke). (zdroj: CSFD)Mám pocit, že brnianska televízia dokonca sľubovala, že raz tieto pokazené zábery použije v jednom zostrihu, aby ukázala, čo všetko sa nám na nakrúcaní nedarilo."
Ako sa vám spolupracovalo s Antonínom Moskalykom?
"Bol to zážitok na celý život. Obdivoval som jeho prístup k práci, to, aký bol puntičkár a všetko potreboval mať dokonalé.
“Mal som obdobie, keď som chcel herectvo zavesiť na klinec. Pravda je, že mi pán režisér Moskalyk a Četnické humoresky zmenili život. A to sme si pôvodne mysleli, že vznikne iba trinásť dielov.
„
Nechcel diváka klamať, takže tlačil aj na architektov, aby boli jednotlivé prostredia bezchybne pripravené, aby napríklad kamera nesnímala niečo, čo do prvorepublikovej scenérie nepatrí.
Musím povedať, že práve architektov som veľmi obdivoval. Človek si to možno hneď neuvedomí, ale v deväťdesiatych rokoch už bolo veľmi ťažké nájsť miesto, ktoré by zapadalo do konceptu prvej republiky. Kamkoľvek sme sa rozhliadli, bolo vidno novostavby, všelijaké vývesné tabule obchodov, ktoré ani zďaleka neboli dobové, a toto všetko museli architekti prerobiť. Podobné nároky kládol režisér aj na kostymérky."
A čo zvyk režiséra nechať nič netušiacich hercov improvizovať?
"Stávalo sa to, keď mal Tonda dobrú náladu. My sme odohrali svoj dialóg, najčastejšie s Ivanom Trojanom, žiadne STOP sa neozvalo, takže sme pokračovali, improvizovali, pán režisér sa pri monitore zatiaľ náramne bavil, ale množstvo tých improvizovaných klapiek nakoniec v seriáli nechal, pretože sa mu zapáčili.
