Problémom nie je to, že film Hurvínek a kúzelné múzeum predabovali do slovenčiny. Ani to, že legendárne marionety dostali digitálnu 3D podobu. Problémom je zlý scenár a neschopná réžia.
Ak sa do našich kín dostávali dva - tri treťotriedne digitálne animované filmy za rok, dalo sa to ako-tak vydržať.
Distributéri skúšali, čo slovenské publikum znesie. Zistili, že – podobne ako slovenský volič – všetko, a dnes sa do našich kín dostávajú treťotriedne animáky každý mesiac. Súdruh Žinčica už netrpezlivo čaká na všetkých, ktorí ešte nenakrútili digitálne animovaný film.
Ani český, ani svetový
Hurvínek a kúzelné múzeum sa od ostatných v tretej lige líši tým, že výdatne parazituje na českom marionetovom fenoméne. Suchopárny chaotik Josef Spejbl sa zrodil v roku 1919 a o sedem rokov prikvitol i jeho neposedný syn Hurvínek. Stali sa fenoménom českej zábavy pre deti i dospelých, ale hoci získali i podobu zvukovú (na gramoplatniach) a komiksovú, ich doménou ostalo bábkové divadlo.
Končí sa česko-slovenské porozumenie? Kiná dabujú viac, ako by bolo treba Čítajte Okrem humoru, satiry, zábavy a poučenia boli a sú predovšetkým dôkazom majstrovstva českých bábkarov.
Ich sláva však pomaly, najmä po roku 1989, začala pohasínať. Marionety na poli popkultúry nemohli konkurovať televízii, videu, počítačom a internetu. Predstava, že Spejbla s Hurvínkom môže vrátiť na výslnie detského záujmu digitálne animovaný film, je nanajvýš pochybná a svedčí o hlbokom nepochopení. Alebo kšeftárskom cynizme.
