BRATISLAVA. Vo veku 68 rokov zomrel slovenský režisér, dokumentarista a scenárista Vladimír Balco.
Informuje o tom portál O médiách.com, ktorému to potvrdili na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde bol pedagógom a vedúcim Katedry dokumentárnej tvorby.
Režisér, dokumentarista, scenárista a vysokoškolský pedagóg Balco patril medzi oceňovaných slovenských režisérov. Mnohé jeho filmy získali uznanie na domácich a medzinárodných filmových festivaloch.
Posledná rozlúčka s Vladimírom Balcom bude v stredu 6. septembra o 14.00 hodine v bratislavskom krematóriu, uviedla tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu Simona Nôtová.
Život
Narodil sa 16. júla 1949 v Liptovskom Jáne. Pôvodne chcel študovať v Prahe na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (AMU).
Na prijímacích pohovoroch neuspel a tak sa zamestnal ako technik scény a asistent kamery vo Filmových ateliéroch na bratislavskej Kolibe (1971-1977).
V rokoch 1977-1982 študoval na VŠMU v Bratislave odbor dokumentárna tvorba. Po štúdiu sa vrátil do Slovenskej filmovej tvorby Koliba už ako režisér.
Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia natočil Balco dva krátke filmy s ekologickou tematikou: Quovadis? a Hommoimmunis.
Oceňovaný režisér
Debutoval filmom Uhol pohľadu v roku 1984, ktorý rozpráva o mladom študentovi dokumentárnej réžie na VŠMU, študenta si zahral Martin Šulík, vo filme sa objavil aj svetoznámy organový virtuóz Peter Skurák.
Film získal Čestné uznanie na 23. Festivale československého filmu (FČSF) Praha v roku 1985 a Čestné uznanie na 36. Filmovom festivale pracujúcich v roku 1985 za autorský pohľad na morálne a etické problémy vtedajšej generácie.
V roku 1985 natočil Balco protivojnový apel venovaný pamiatke Bertolda Brechta s názvom Môžeš. Film získal Hlavnú cenu na 14. Medzinárodnom festivale krátkych filmov Huesca v roku 1986.
Druhým celovečerným hraným filmom Vladimíra Balca bola dráma Pasodoble pre troch (1986). V roku 1988 nakrútil film z prostredia archeologických vykopávok Postoj, v ktorom skúmal morálne aspekty medziľudských vzťahov.
Ďalší film Let asfaltového holuba (1990) získal Zlatý klinec za hudbu (V. Godár) a Zlatý klinec za hlavnú úlohu (O. Vetchý) na 29. FČSF v Bratislave 1991.
Sfilmoval Pišťánkov bestseller
V roku 1998 siahol po knižnom bestselleri P. Pišťánka Rivers of Babylon. Natočil rovnomenný film, ktorý mal pôvodne vzniknúť s podporou fondu Pro Slovakia.
Nakoniec finančnú podporu vtedajší minister kultúry Dušan Slobodník nepodpísal a film vznikal šesť rokov.
Film sa po premiére stal najnavštevovanejším v bratislavských kinách. Zatiaľ posledným hraným celovečerným filmom Vladimíra Balca je film Dážď padá na naše duše (2002).
Dokumentárna tvorba
Okrem hraných filmov sa Balco venoval aj dokumentárnej tvorbe. V roku 1993 natočil pre televíziu populárno-náučný seriál Bola raz jedna opera, za ktorý získal ocenenie Telemúza 1994.
Participoval aj na projekte Tucet 97 (portréty slovenských osobností). Pripravil portrét Michala Sýkoru (predseda ZMOS-u 1993-2011).
K najnovším jeho dokumentárnym filmom patria Nebeské geto (2006), dokumentárny film nakrútený pri príležitosti 40. výročia začatia výstavby sídliska Petržalka. Okrúhlych dvadsať (2011), Medzi 4-5, 6 (2011).
Vladimír Balco pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bol vedúcim Katedry dokumentárnej tvorby. V roku 2010 ho prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za profesora.
