Preslávili ju portréty znetvorených veteránov. NINA BERMAN ich navštívila v čase, keď sa cítili úplne zbytočne. Fotkami na ich príbehy však upozornila, aj keď boli také depresívne, že ich nikto nechcel publikovať. Teraz si však myslí, že by sme sa mali sústreďovať aj na pekné životné okamihy. Predsedala porote súťaže Slovak Press Photo, ktorá za najlepšiu slovenskú fotku roka zvolila záber vysmiatych detí na Staromestskom námestí od stropkovského učiteľa informatiky Andreja Belovežčíka. Zmysel to vraj malo.

Hlavnú cenu súťaže ste odovzdali fotografii, lebo mala optimistické posolstvo. Boli ostatné také depresívne?
„Nechcem veľa prezradiť o iných, lebo víťazov ostatných kategórií ešte vyhlásime. Rozmýšľali sme však nad tým, že víťazný záber bude rok vystavený na rôznych miestach, objaví sa vo väčšine médií, bude vo verejnom priestore. Nechceli sme vybrať taký, ktorý bude pôsobiť deprimujúco. Niekomu môže okamih zachytený na Staromestskom námestí pripadať triviálne, povie si, že aká hlúposť vyhrala, no je to vizuálne úchvatná fotka. Vybrať absolútneho víťaza je však vždy boj. Robím porotkyňu aj v iných podobných súťažiach a málokedy sa všetci porotcovia vedia zhodnúť na jednej fotke.“
Prečo je v novinách toľko negatívnych obrázkov? Nemáme radi optimistické správy, nechceme ich čítať?