Mal to byť príbeh mladej ženy, ktorá príde do veľkomesta pomstiť smrť svojej sestry. No zamiluje sa do nesprávneho muža. Na jednej strane dráma, na druhej romantika.
A práve romantika sa ukázala ako slabina celého projektu. Všetky ostatné dejové línie pôsobia vydarenejšie než strastiplná cesta lásky. Vedľajšie postavy ľavou zadnou preskočili hlavné.
Ťažká disciplína
Pozerať sa na ľúbostné tokanie Viky a Mareka trochu bolí. Veľké gestá, vytrvalé dobýjanie, vytrvalé odmietanie, drobné dvojzmysly, piknik, dážď, kolotoče, jazero, loďka a - kto by to predpokladal - nečakaný pád do vody.
Vír stokrát videného a stokrát počutého strháva diváka na dno. Je to nuda.

Nehovoriac o absurdnej komplikácii, kde on je zlý ujo, čo zviedol nevinné dievča, a ona Zorro v ženskom tele. Pripočítajme náhlu stratu pamäti a máme vzorec, ktorý odjakživa drží pri obrazovkách tínedžerky i babičky.
Ale naplniť ho je čoraz ťažšie, stačí sa pozrieť na megahit Päťdesiat odtieňov šedej. Lovestory sa stala disciplínou, ktorá vie podraziť aj skúsených filmárov.