Bola noc a ona zrútená na pláži v Chorvátsku. Zháňala šesťdesiat kún, aby sa mala za čo ubytovať. Kde ich nachytá a majú byť živé či mŕtve, v akej igelitke ich prinesie?
Tragikomické video sa pred troma rokmi na sociálnych sieťach okamžite stalo virálom a z jeho autorky EVELYN alias EVY KRAMEROVEJ urobilo jednu z najznámejších youtuberiek a vlogeriek na Slovensku.
Slobodomyseľná mladá herečka si odvtedy získala rešpekt v televízii aj vo filme a teraz ju môžeme vidieť aj v známej súťaži Let´s Dance. Máloktorá herečka miluje tú trápnosť, keď si kupuje podprsenku a o prsiach môže rozprávať ako o dvoch melónoch.
Na ceste k úspechu ste sa poponáhľali. Zmenili ste sa pod jeho vplyvom?
"Ľudia vnímajú, že som sa stala známou za veľmi krátky čas. Hovoria, ty kokos, nakrútila si jedno video o kunách a už si taká slávna. Ale tomu predchádzalo dosť dlhé obdobie, keď som stále niečo robila a snažila som sa vymýšľať – vo videách aj v oblasti stand-up."
Fungujete ako youtuberka a šoumenka na javisku, vaše výstupy zaujali široké publikum. Do akej miery sa cítite akýmsi verejným majetkom?
"Nikdy som na svojich veciach nerobila so žiadnym kalkulom, skôr ma záujem ľudí prekvapoval a stále prekvapuje. Dospelo to až do štádia, že mi vymysleli vlastnú televíznu šou, vďaka tomu som sa dostala k sebe ešte hlbšie a možnosti sa mi rozšírili."
Neprekáža vám, že už nevymýšľate svoje výstupy iba sama?
"Sám sa človek môže rozvíjať len do istej miery, potom už potrebuje iné pohľady. Stále sa cítim ako samostatná jednotka, ale baví ma, keď môžem pracovať v kolektíve šikovných ľudí. Inšpirujú ma a dozviem sa viac napríklad o dramaturgii a iných veciach, ktoré sú potrebné na to, aby vznikol dobrý produkt."
(zdroj: FOTO - ARCHÍV E.K.)Nie je ťažké sa prispôsobiť?
"Keď sme začínali točiť, mala som veľkú trému. V tíme človek hneď pocíti, aké je, keď to celé jednoducho nemôžete mať na háku.
Začnete byť empatickejší a lepšie chápať, čo je zodpovednosť. Keď niečo pokašlete, tak nielen pre seba, ale aj pre ďalších tridsať ľudí. Na druhej strane fungovať samostatne tiež neznamená flákať to.
Na stand-upoch si ľudia nezaplatia za to, aby som im hocičo bľabotala, ale aby sa aspoň raz schuti zasmiali. Vedieť zabaviť ľudí je nesmierne ťažké. Netušíte vopred, kto sa na čo chytí, a nechcete ich unudiť na smrť. Naživo, na javisku ani vo videu."
Môžu vulgarizmy fungovať ako hnací motor tvorby?
"Vulgarizmy používam aj v normálnom živote, takže sa nebudem na javisku tváriť, že neexistujú. Hnacím motorom by však nemali byť, ani by sa nemalo na nich stavať.
Čo sa týka stand-upu, každý dobrý má príbeh, vrchol a pointu alebo je súčasťou pointy samotná improvizácia.
Vulgarizmus iba dotvára vašu postavu a situáciu a ukazuje, ako niekto reaguje, keď je nahnevaný. Nepovie do šľaka, ale niečo silnejšie, čo potom dodá silu danej emócii. Stand-up nie je televízia ani tlač, tie majú inú úroveň. To, čo stvárňujem, je autentická, bezprostredná situácia."
Ako vzniká bezprostrednosť?
"Súvisí asi s extrovertnosťou, ktorú v sebe mám, a s chuťou skúšať. Asi som skôr tento typ človeka než recitátorka na Hviezdoslavových Kubínoch – tam som nikdy nechodila. Súvisí to aj s pocitom slobody a odvahou. Nedá sa povedať, že by som si bola svojimi výstupmi stopercentne istá, nikdy si nie som istá takmer ničím.
Ale keď človek niečo rád robí, tak je odvážny a latka odvahy prevyšuje strach. Stokrát spravím niečo zle a len päťkrát dobre, ale keď to milujem, neviem sa na to vykašľať, poviem si, chcem to a budem to robiť, kým to nebude super."
Kedy sa vám pred publikom niečo prvýkrát podarilo?
