Vo februári na berlínskom filmovom festivale otvorila sezónu Piata loď Ivety Grófovej, v septembri ju na festivale v Toronte zatvára Nina Juraja Lehotského. Obe o deťoch z dysfunkčných rodín, obe tak trochu pohľad na dospelý svet detskými očami. Podobné, a predsa úplne iné. Piata loď nachádza optimistické východisko zo slovenského všednodenného marazmu v poézii čistého naivného infantilného snenia.
Nina je próza. Nič nenachádza. Nič nehľadá. Za náznak optimizmu možno považovať, že postavy azda budú ďalej žiť.
Keď v rodine nič nefunguje
Druhý celovečerný hraný film scenáristu a režiséra Juraja Lehotského zachytáva rodinu uprostred rozpadu. Rodičia sa od seba odsťahovali a rozvádzajú sa. Dvanásťročná dcéra hľadá útočisko v športovom plávaní, ale životná realita si ju nájde a vychutná aj v bazéne.
