Organizátorka festivalu Biela noc ZUZANA PACÁKOVÁ niekedy závidí Pohode, že si svoje mesto môžu vybudovať na jednom letisku. Ona musí priniesť celý festival do existujúcich štruktúr, musí presvedčiť všetkých úradníkov a firmy, skoordinovať lode, lietadlá, hasičov aj potápačov. Je to práca na celý rok.
Biela noc bude v Bratislave už 7. októbra.
Roky ste žili v Paríži, nechýba vám?
„Pravdaže chýba. Je to mesto s neskutočnou atmosférou, ktorá sa nedá porovnať s Košicami ani s Bratislavou. Chýbajú mi výstavy a kamaráti, na druhej strane mi nechýba každodenný život strávený v metre a preplnené námestia. Na Slovensku som spokojná.“
Mali ste ponuku práce v Centre Georges Pompidou, no vy ste sa vrátili domov. Neľutujete, že ste sa jej vzdali? Mohla to byť vstupenka do iného sveta.
„Nezvyknem ľutovať svoje rozhodnutia. Každé má svoje výhody a nevýhody. Za sedem rokov som v Paríži pracovala vo viacerých inštitúciách. Videla som, ako funguje práca v Louvre, Musée d´Orsay, Palais de Tokyo aj v Pompidou. Všetko sú to veľké kolosy, mašinérie, veľkosťou niekedy pripomínajú banky. Získala som síce skvelé skúsenosti v prestížnych inštitúciách, ale robila som tam mravčiu prácu. Kurátori v nich mali okolo päťdesiat, šesťdesiat rokov. Ak by som zostala, roky by som bola len asistentkou asistentky, musela by som robiť priveľa kompromisov. Ja som chcela pracovať na vlastných projektoch.“

Prvý ročník Bielej noci ste ešte organizovali na diaľku z Paríža, nebolo to zložité?
„Robila som ho v Košiciach, v meste, kde som sa narodila, kde som poznala každý kút a každý jeden priestor. Prvý ročník sme organizovali v menšom s lokálnymi umelcami, náročnosť a rozmer festivalu bol neporovnateľný s dneškom. Počas letných prázdnin som sa vrátila domov a zvládla dokončiť najťažšiu časť organizácie.“
Počas prvého ročníka vám vandali zničili väčšinu diel do niekoľkých hodín. Neodradilo vás to?