BRATISLAVA. Bude pršať. Dlho, smutno, bezútešne. Takto si kedysi režisér Ridley Scott predstavoval budúcnosť. Vo filme Blade Runner urobil z Los Angeles mesto, kde sa vyvíjanie nových technológií dotiahlo do dokonalosti a ľudia už nemali pred sebou žiadnu prekážku, aby kolonizovali aj iné planéty. Všadeprítomné neónové svetlá vytvárali farebnú harmóniu a snivú náladu, pre ľudí to však malo nulovú hodnotu.
Bol rok 2019 a oni už snívať nevedeli. Ešte horšie, už ani nič necítili. Najmä voči sebe nie, pretože sa viac nepotrebovali.
Blade Runner priniesol veľkú úlohu pre Harrisona Forda a do kín vniesol melanchóliu a skepsu. Veľký úspech v nich nemal, rozpočet vo výške 28 miliónov dolárov sa tvorcom ledva vrátil.
To však bolo v roku 1982. Dnes, keď do kín vstupuje pokračovanie, je jeho pozícia celkom iná. Z jeho fanúšikov sa stali vyznávači kultu a majú pravdu.
Dnes už nestačí povedať, že Blade Runner je jeden z najlepších sci-fi, aké boli kedy nakrútené. Blade Runner má v sebe niečo, čo ostatné sci-fi filmy takmer nikdy nemajú.
Harrison Ford vo filme Blade Runner z roku 1982. (zdroj: IMDB)Neriešiteľná záhada
Dráždivé na ňom bolo, o akej blízkej budúcnosti rozpráva. Ľudia si v ňom vytvorili replikantov, aby slúžili armáde pri kolonizácii susedných planét.
Projekt počítal s tým, že už sa nikdy na Zem nevrátia. Neboli nadizajnovaní na žiadny sentiment, na žiadny cit, s domovom už nemali byť spojení. Napriek tomu sa niektorí vrátiť chceli, v programe evidentne nastala chyba.
