Článok pokračuje pod video reklamou
Bolo to už pomerne dávno, keď šiel z Vladimíra Mečiara fyzický strach a keď za ním stál rozzúrený, rozvášnený dav. Napriek tomu ZUZANA MISTRÍKOVÁ vraví, že ju mrazí, keď ho vidí pred sebou.
Po revolúcii boli kolegovia. Boli spolu v hnutí Verejnosť proti násiliu, v ponovembrovej eufórii spolu nanovo definovali štát. Ona ako líderka študentského hnutia a potom ako členka parlamentu, on ako minister vnútra a potom predseda slovenskej vlády. Keď však Mečiar začal so svojimi pravidelnými nedeľnými príhovormi v televízii a rozprával v nich veci, s ktorým hnutie vôbec nesúhlasilo, spolupráca bola na konci. Potom sa už len prizerala, ako sa z neho stal mučeník.
Dnes je Zuzana Mistríková v pozícii producentky filmu Mečiar, ktorý vraj nie je portrétom Vladimíra Mečiara. "Je to film o nás a o tom, čo sme v politike dopustili," hovorí. Že sme si z vodcu ako on urobili svätý obrázok a že sme tajnej službe dovolili konkurovať mafii, to je len malá časť príbehu.
Chcelo by sa vám s Mečiarom stráviť toľko času, koľko s ním pri nakrúcaní filmu strávila Tereza Nvotová?
"Ja ju absolútne obdivujem."
Asi sa vás netreba pýtať, či ste s ním mali až také zlé osobné skúsenosti.
"Nie, to netreba. Je to však trochu iné obdobie. Patrila som medzi prvých ľudí, ktorí si dovolili povedať, že spôsob jeho vládnutia nie je v poriadku.
Spolu s ostatnými som sa ocitla v paľbe negatívnych reakcií jeho prívržencov a bolo to naozaj nepríjemné obdobie. Paradoxne, bol to jeho ochrankár, kto ma raz v Košiciach vytiahol zo zovretia rozzúreného davu vo chvíli, keď som si myslela, že bez modrín z toho nevyviaznem. Samozrejme, že to na mne zanechalo silnú emočnú stopu."
Kedy to bolo?
"V roku 1991 na sneme Verejnosti proti násiliu, kde sa začal proces vzniku HZDS. V ďalších rokoch sa začalo stále viac ľudí stavať proti nemu a hovorili si: Nám sa nemôže nič stať, ja sa ho nebojím. No za seba musím povedať, že v osobnom kontakte šiel z neho až fyzický strach. Patrila som medzi jeho nepriateľov."
Prečítajte si tiež: Bola to noc, keď sa zo Slovenska stala čierna diera. Pozrite si ukážku z filmu Mečiar Čítajte Vedel by vás udrieť?
"Nemyslím si, že by to spravil. No bolo náročné konfrontovať sa s jeho charizmou, spojenou s politickou a mocenskou silou, ktorú vtedy mal.
Chcelo to veľkú vnútornú odvahu. V tom období už bol v pozícii mučeníka – VPN mu ublížila. Odvolala ho v 1991 z postu premiéra. Sám sa do tejto pozície postavil a na dav to zapôsobilo."
Ako sa mu to podarilo?
"Kritiku vo VPN vyhlásil za cenzúru – už v tom čase mal nedeľné príhovory v STV. Prekážalo mu, že je súčasťou nejakého celku. Začal si budovať vo vnútri VPN vlastnú stranu a prvú príležitosť využil na to, aby oznámil národu, že mu ubližujú.
Hnutie za demokratické Slovensko vzniklo tak ako Slovenská republika. Zo vzdoru, z ublíženia. Moji bývalí kolegovia zrazu vyzerali inak, keď som ich po niekoľkých mesiacoch videla opäť v televízii. Mali ublížený a zaťatý výraz. Mečiar preklopil na svoju stranu takmer celú podporu, ktorú si získali ľudia novembra. Vtedy som si čosi uvedomila.
Keď sme v roku 1989 vysielali do davu na námestí pozitívnu energiu, ľudia nám ju niekoľkonásobne silnejšiu vrátili späť. A potom sa ukázalo, že to funguje aj opačne. Mečiar vysielal negatívnu energiu a tá sa potom niekoľkonásobne silnejšia vracala späť. Ľudia vychádzali do ulíc hysterickí a vyprovokovaní - predstavte si, len aby bránili pomlčku v názve republiky."
Báli ste sa vtedy útokov ľudí?
