Smútku, pesimizmu a beznádeje má film Krotká na rozdávanie. Nečakajte však mladú pokornú manželku starého muža z poviedky F. M. Dostojevského, ako ju v roku 1967 vo filme Stanislava Barabáša čarovne zahrala Magda Vášáryová či o dva roky neskôr v adaptácii Roberta Bressona Dominique Sandová.
Pôvodom bieloruský filmár Sergej Loznica sa Dostojevským inšpiroval len veľmi voľne. Rovnako aj Saltykovom-Ščedrinom a Gogoľom. Repliky ako „Väzenie nám všetkým pomáha žiť, väzenie je naša sloboda!“ ukazujú aj na Orwella a beznádej malého človeka zmietaného štátnou mašinériou zasa na Kafku.
Šírku inšpirácií najvýstižnejšie charakterizuje výber použitej hudby od súčasných hitov cez ruských pesničkárov, mestský folklór a vojnové piesne až po Rimského-Korsakova a Salieriho.
Magadan? Skvelá voľba!
Loznica prepája devätnáste storočie s dvadsiatym prvým, aby ukázal, že od čias nevoľníctva sa nezmenilo nič. Mladá bezmenná žena, žijúca skromne sama v zapadnutej osade, zamestnaná na benzínovej pumpe, kam nikdy nechodia žiadne autá, posiela manželovi do väzenia balík. Vráti sa naspäť bez udania dôvodu.
