Dvadsiateho októbra ubehlo štyridsať rokov od leteckého nešťastia, pri ktorom zahynuli traja členovia Lynyrd Skynyrd. V sedemdesiatych rokoch spopularizovali žáner južanského rocku.
Jednou z obetí nešťastia sa stal aj zakladateľ, spevák a duša kapely, Ronnie Van Zant.
Nečakaná tragédia, často prirovnávaná k smrti Elvisa Presleyho, rázne ukončila vrcholný rozkvet tejto americkej legendy.
Povstanie Juhu
Ronnie Van Zant vyrastal v chudobnej štvrti floridského mesta Jacksonville. Väčšina jeho priateľov z detstva skončila buď vo väzení, alebo sa dospelosti ani nedožila.
Pravdepodobne by Ronnieho postretol rovnaký osud, ak by sa ako šestnásťročný nepripojil k dvom neznámym chlapcom, hrajúcim bejzbal.
Jedným z nich bol budúci gitarista Lynyrd Skynyrd Gary Rossington a tým druhým bol Bob Burns, budúci bubeník.
Práve Bob pri hre nešťastne zasiahol Ronnieho loptičkou do hlavy. Padol na zem a vôbec sa nehýbal. Boli presvedčení, že chlapec je mŕtvy.
Opak bol pravdou. Zakrátko spolu založili kapelu, ktorej súčasťou sa stali ďalší miestni stredoškoláci Allen Collins a Larry Junstrom.
Zrodenie Lynyrd Skynyrd
Kapela nacvičovala v obývačke Allenovho rodinného domu. Prvé koncerty odohrali v lokálnych krčmách, či počas stredoškolských plesov.
Hlavne v komunite miestnych mladých sa stávali senzáciou. Vystupovali ako rebeli a tomuto imidžu prospelo aj rozhodnutie pomenovať kapelu po jednom z najneobľúbenejších profesorov lokálnej strednej školy, telocvikárovi Leonardovi Skinnerovi.
Ten bol známy svojou nevôľou voči dlhým vlasom a otrhanému oblečeniu. Mnohé potýčky medzi kapelou a profesorom napokon vyústili do rozhodnutia členov zanechať školu. Naplno sa tak začali venovať hudbe.
Počiatkom sedemdesiatych rokov trávili nespočetné hodiny v chatrči s plechovou strechou, ktorej teplota sa za horúcich dní blížila k bodu varu. Toto útočisko dostalo príhodný názov Pekelná diera. V nej zložili väčšinu skladieb z prvých dvoch albumov.
Členovia kapely živorili, navzájom si kradli nedojedené zvyšky jedál. Ronnieho manželka Judy kapele dokonca poskytla svoje auto. Umožnila im tak presúvanie sa za koncertami. Judy zatiaľ chodila do práce na bicykli.
Všetky obete a tvrdá práca sa napokon vyplatili jedného večera po koncerte v Atlante.
Debut a opus Free Bird
Al Kooper z jazzových Blood, Sweat & Tears navštívil koncert a v spolupráci s nahrávacou spoločnosťou MCA ponúkol kapele kontrakt, ktorý umožnil vydanie prvého albumu Lynyrd Skynyrd.
Debut, nazvaný (Pronounced ‘Lĕh-’nérd ‘Skin-’nérd), vyšiel v auguste 1973. Album sa zakrátko stal komerčným hitom.
Nachádza sa na ňom aj slávny takmer desaťminútový opus Free Bird, pravidelne sa umiestňujúci v rôznych rebríčkoch najlepších skladieb všetkých čias či najlepších gitarových sól.
Hymnus o slobode zľudovel dokonca aj ako hudobnícky vtip. Návštevníci koncertov totiž požadovali Free Bird od každej kapely, ktorá sa v tom čase kdekoľvek na svete postavila na pódium.
Ustálenej zostave skladajúcej sa zo speváka Ronnieho Van Zanta, pianistu Billyho Powella, bubeníka Boba Burnsa, basgitaristu Leona Wilkesona, gitaristov Allena Collinsa, Garyho Rossingtona a Eda Kinga tak nič nestálo v ceste na hudobný vrchol.
Vrcholné roky Lynyrd Skynyrd
Po vydaní debutu nasledovalo veľkolepé turné s legendárnymi The Who: Tí v roku 1973 sériou koncertov podporovali dnes už ikonickú rockovú operu Quadrophenia.
Každú kapelu, ktorá dovtedy pred The Who vystupovala, čakal osud v podobe vypískania. Táto hrozba sa však v prípade Lynyrd Skynyrd nenaplnila.
Nadšené davy ľudí skandovali ich meno a dobová tlač vydávala články o mladíkoch, ktorí bez zaváhania sfúkli gigantov The Who z pódia.
V roku 1974 vyšiel druhý album kapely nazvaný Second Helping. Stretol sa s okamžitým úspechom aj vďaka ďalšiemu notoricky známemu hitu Sweet Home Alabama.
Skladba sa objavila v desiatkach filmov a dodnes je v rádiách jednou z najhranejších rockových skladieb.
Pieseň bola odpoveďou na skladby Southern Man a Alabama, Kanaďana Neila Younga, textovo pojednávajúcich o otrokárstve a rasizme. V spojení s ponurou hudbou vytvárali negatívny obraz o štátoch bývalej konfederácie.
Lynyrd Skynyrd sa tak rozhodli Youngovi kontrovať a zložiť skladbu venovanú všetkým dobrým ľuďom Juhu, ako sami tvrdili.
Nezvládnutá sláva a vytriezvenie
Toto podpichovanie prerástlo do blízkeho priateľstva Younga s kapelou. Young dokonca Lynyrd Skynyrd ponúkol skladbu Powderfinger, považovanú za jednu z najlepších Youngových kompozícií. Jej nahraniu zabránila letecká tragédia kapely.
S mimoriadnymi úspechmi prišli problémy v podobe narastajúcich závislostí jednotlivých členov. Pre chlapcov pochádzajúcich z malého mesta boli mnohotisícové davy hrôzou, ktorú boli schopní prekonať len pod vplyvom alkoholu či drog.
Konflikty a potýčky boli v kapele na dennom poriadku. Bili sa v krčmách, rozbíjali hotelové izby, zatýkala ich polícia.
Pravidelným strojcom problémov bol najmä Ronnie Van Zant. Nezostával svojej povesti detinského hulváta nič dlžný.
Pod vplyvom sa nechával ľahko vyprovokovať a pianistovi kapely Billymu Powellovi dokonca vyrazil predné zuby.
Jeho správanie mu napokon vynieslo trestné stíhanie za ublíženie na zdraví. Problémy a únava vyústili v odchod dvoch členov Bob Burnsa a Eda Kinga. Nahradili ich Artimus Pyle a Steve Gains.
Vytriezvenie prišlo 6. septembra 1976. Zhodou náhod sa v tento deň gitaristi Gary Rossington a Allen Collins stali účastníkmi rôznych dopravných nehôd, ktoré ich takmer stáli život. Obaja boli pod vplyvom alkoholu.
Incidenty sa stali inšpiráciou pre skladbu That Smell. Pieseň sa objavila na albume Street Survivors. Kapela sa po tomto desivom zážitku rozhodla skoncovať s deštruktívnym životným štýlom.
Novú etapu vývoja kapely mal vyjadrovať samotný názov Street Survivors – Preživší ulice. Ronnieho zachránilo narodenie jeho dcéry Melody. Prestal úplne piť a dieťa považoval za najväčší úspech svojho života.
V tomto období však už cítil svoj blízky koniec. V mnohých osobných rozhovoroch sa rodine a priateľom zdôveril s predtuchou o blížiacej sa smrti. Tvrdil, že sa nikdy nedožije tridsiatky.
Nešťastný koniec
Ronnieho neblahé tušenie sa stalo skutočnosťou 20. októbra 1977. Vo štvrtkové popoludnie sa členovia kapely a ich rodinní príslušníci stretli na Greenvillskom letisku v Južnej Karolíne.
Všetci boli vo vytržení zo série vypredaných koncertov k albumu Street Survivors, ktorý vyšiel len tri dni predtým.
Lietadlo ich malo dopraviť na miesto ich ďalšieho koncertu v Baton Rouge, ležiacom v štáte Louisiana. Krátko pred odletom pilot hlásil poruchu motora. Lietadlo ale považoval za schopné letu a tak 24 pasažierom povolil vstup na palubu.
Krátko pred šiestou večer pilot informoval letový dispečing o problémoch s palivom. V momente, keď sa lietadlo pripravovalo k núdzovému pristátiu vyšľahli z pravého motora plamene.
Pilot spanikáril a zvyšné palivo nechtiac vypustil v snahe presmerovať ho do jediného funkčného motora. Nastalo ticho. Druhý pilot vyzval pasažierov k pripútaniu sa.
Lietadlo sa zrútilo do husto zarastených močarísk blízko mesta Gillsburg, Mississippi. Po náraze sa Convair CV-240 rozpadol na tri kusy.
Bubeníkovi Artimusovi Pylovi sa podarilo rýchlo vyslobodiť z kovových trosiek. S rebrami trčiacimi z hrudníka sa vydal na blízku farmu, z ktorej privolal pomoc.
Záchranári niesli zranených kilometrami tmavých močarísk, než sa dostali na čistinu, odkiaľ ich vrtuľníky prevážali do nemocnice.
Spevák Ronnie Van Zant nemal ani najmenšiu šancu na prežitie. Náraz ho katapultoval zo sedadla a vo vysokej rýchlosti narazil hlavou do stromu.
Hneď po dopade zahynuli aj obaja piloti, jeden z manažérov kapely a gitarista Steve Gains. Jeho sestra Cassie, sprievodná speváčka, vykrvácala ešte pred príchodom záchranky v rukách bubeníka Artimusa Pyla a pianistu Billyho Powella.
Powell sa dva dni po nehode postavil pred televízne kamery, aby informoval o zdravotnom stave zvyšných členov kapely. Všetci mali komplikované mnohopočetné zlomeniny a vnútorné zranenia.
Na zdrvujúcu tragédiu promptne zareagovalo vydavateľstvo MCA. Z predaja stiahlo všetky kópie albumu Street Survivors. Na obálke bola kapela obkolesená ohňom. Gitarista Steve Gains, stojaci uprostred, bol na fotke vyobrazený v úplnom pohltení plameňov.
MCA na žiadosť rodinných príslušníkov napokon vydalo album s čiernym podkladom a kapelou stojacou v polkruhu. Pôvodný motív sa opätovne na albume objavil až v deväťdesiatych rokoch.
Znovuzrodenie Lynyrd Skynyrd
Zvyšní členovia kapely sa na pódiu spolu prvýkrát stretli v roku 1979. Väčšina z nich mala po dlhej dobe rekonvalescencií problémy so stuhnutými rukami.
Basgitarista Leon Wilkeson nevystúpil, kvôli prebiehajúcej rehabilitácií komplikovanej zlomeniny jeho ľavej ruky. Spoločne kapela zahrala inštrumentálnu verziu skladby Free Bird. Na pódiu stál opustený stojan s mikrofónom.
Úspech, ktorý toho večera zožali, v nich posilnil odhodlanie vrátiť sa na scénu. Rozhodli sa však nepokračovať pod názvom Lynyrd Skynyrd. Nová kapela dostala meno The Rossington-Collins Band. Úspech tohto zoskupenia mal však krátke trvanie.
Vzostup prekazili konflikty medzi Rossingtonom a Collinsom, neskôr aj osobná tragédia gitaristu Allena Collinsa.
V roku 1980 jeho žena Kathy zomrela na masívne krvácanie spôsobené potratom ich tretieho dieťaťa. Zlomený Allen svoj žiaľ utápal v alkohole a heroíne.
V roku 1986 opitý spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynula jeho nová partnerka. Samotný Collins ostal ochrnutý od pása nadol. Zomrel v januári roku 1990 na komplikácie spôsobené zápalom pľúc.
Druhé znovuzrodenie Lynyrd Skynyrd
Rozpad The Rossington-Collins Band otvoril dvere Johnnymu Van Zantovi, Ronnieho mladšiemu bratovi. Ten bývalých členov presvedčil o znovuotvorení kapitoly zvanej Lynyrd Skynyrd.
Prvé verejné vystúpenie odohrali v roku 1987. Nasledovala séria vypredaných koncertov. Kapele sa však nikdy nepodarilo vymaniť z tieňa legendárnej zostavy vedenej Ronniem Van Zantom.
Lynyrd Skynyrd spolu v najslávnejších rokoch nahrali päť albumov. Dosiahli miliónových predajov aj uznanie kritiky.
Ich nákazlivá energia a hráčska bravúra zatienila v anglickom Knebworthe dokonca aj The Rolling Stones.
V novej inkarnácii vydala kapela deväť albumov vyznačujúcich sa klesajúcou kvalitou, ktoré nahrávajú odporcom, kritizujúcim kapelu za rozhodnutie pokračovať pod názvom Lynyrd Skynyrd.
Pôvodný basgitarista Leon Wilkeson skonal v roku 2001 a pianista Billy Powell ho nasledoval o desať rokov neskôr.
Okrem Rickeyho Medlocka, ktorý kapelu opustil rok pred nahrávaním debutu, ostáva Gary Rossington jediným pamätníkom pôvodnej zostavy, stále aktívnym v radoch Lynyrd Skynyrd.
Autor: Ján Bidovský
